Týždenný monitoring médií 20. 12. – 26. 12. 2021

Keby mal tento monitoring titulok, mohol by byť takýto: Kapry aj aj vodíkové autobusy u nás zomierajú potichu

Ale poďme po poriadku. Kedy, ak nie na Vianoce, treba dať do obehu kampaň o tom, že aj ryby bolí, keď ich zabíjame. No niet živého tvora, pre ktorého by bola smrť potešením. Už teraz vám kapra zabijú a vyčistia za plentou, tak aby to nevideli napríklad deti, ktoré ste práve odtrhli od počítača, kde strieľali svojich protivníkov po desiatkach. Celá tá kampaň je hlúposť, tvory, ktoré konzumujeme často vyrastajú v otrasných podmienkach, jedia otrasné jedlo. A my ich potom jeme aj s týmto vedomím. Takže kampaň za akúsi humánnu smrť kaprov je nezmysel, lebo pri nich sa to ani nezačína a ani nekončí. Patrí len do arzenálu aktivistov, ktorí sa pletú aj tam, kde ich nik nepotrebuje. Ľudia, aj keď to tak niekedy nevyzerá sú tvory vnímavé a aj vcelku chápavé, prerábajú chovy zvierat a áno, aj bitúnky. Tí, ktorým chutia kapry ich budú jesť aj ďalej a rybári ich budú loviť a pitvať len tak, pri vode. A?

Neškodný aktivizmus na obranu nemých zvierat je nič proti aktivizmu politickému. Richard Sulík sa odfotil pri slovenskom midibuse vystavenom na Expe v Dubaji. Jeho výrobu mala rozbehnúť firma Rošero zo Spišskej Novej Vsi. Do konca roka 2021. Zostalo ticho. No vodíkové autobusy na Slovensku predsa len premávať budú. Pôjde o 40 kusov nových nízkopodlažných vozidiel do dĺžky 12,2 metra, vybavených modernými technológiami (kamerový, informačný a tarifný systém). Dodá ich poľská spoločnosť Solaris Bus & Coach s cenou 24,4 milióna eur.

Nepodarilo sa nám zistiť, či sú tieto autobusy súčasťou poľskej expozície v Dubaji. To, čo sme za vás prečítali je tu:

 

Ministerstvo životného prostredia zaviedlo do právnych predpisov odpadového hospodárstva tzv. primerané donáškové vzdialenosti. Od roku 2022 sa majú týkať biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a od roku 2023 aj triedených zložiek ako papier, plasty, sklo, kovy a viacvrstvové kombinované materiály. V praxi to znamená nádoby alebo vrecia na všetky vyššie spomenuté odpady pre každý rodinný dom a všetky farebné nádoby na mieste zberu zmesového komunálneho odpadu pre bytové domy. Plne si uvedomujeme ciele tejto zmenenej legislatívy a nutnosť zvyšovania miery triedenia komunálnych odpadov. Toto opatrenie by malo Slovensko približovať k plneniu cieľov v odpadovom hospodárstve. Myšlienku door to door systému neodmietame. Práve naopak, vítame ju, no zároveň pripomíname, že tento systém nie je vhodný pre všetky typy zástavby a nie je vhodný pre všetky odpady.

Dovoľujeme si poukázať na niektoré aspekty tejto výraznej zmeny, ktorá by mala mať veľký dopad na občanov, obce, zberové spoločnosti a organizácie zodpovednosti výrobcov. Pri našich úvahách sa nedalo vyhnúť otázkam, či boli dôsledne vyhodnotené všetky ekonomické, technické a ekologické aspekty, ktoré táto zmena prinesie. Občanom by to malo priniesť vyšší komfort a blízkosť danej služby. To je pozitívne a malo by to podporiť triedenie odpadov. Niektoré odpady však nie sú pre zavedenie nulovej donáškovej vzdialenosti vhodné – napríklad sklo, či jedlé tuky a oleje. Obciam, ktoré dnes majú nedostatočnú infraštruktúru triedeného zberu, by pod vplyvom zavedenia tejto zmeny mala rásť miera vytriedenia komunálnych odpadov. No musia sa vysporiadať s priestorovými nárokmi v individuálnej a aj komplexnej bytovej výstavbe, racionalizovať zberné miesta, či spájať niektoré odpady do jednej nádoby. Čo navrhujeme? Zrušiť nulovú donáškovú vzdialenosť pre zber skla a ponechať to na preferovaný systém zberu v danej obci, zrušiť nulovú donáškovú vzdialenosť pre zber kuchynských olejov, a ponechať to na preferovaný systém zberu v danej obci, zrušiť prílohu 10b vyhlášky 371/2015a ponechať to na preferovaný systém zberu v danej obci, zvýšiť skládkové poplatky za ukladanie odpadov na skládky odpadov, zreformovať systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov a štandardov zberu.

Michal Sebíň, Zuzana Čachová, Jozef Kozák, Kamil Potoma, Tomáš Schabjuk, Martin Basila

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106482/nulova-primerana-donaskova-vzdialenost-dava-zmysel-ale-len-pre-niektore-odpady.aspx)

Už v pondelok 20. decembra 2021 sa bude konať zasadnutie Zastupiteľstva Žilinského samosprávneho kraja, kde jedným z bodov je aj prerokovanie petície za stavebnú uzáveru a reguláciu dopravy v Demänovskej Doline. Ako sme informovali v minulosti, petičnému výboru sa podarilo vyzbierať vyše 100 000 podpisov v digitálnej a fyzickej podobe na petičných hárkoch. Autori petície, a s nimi viac ako 100-tisíc obyvateľov, žiadajú ukončenie výstavby bezodkladným vyhlásením dočasnej stavebnej uzávery a zredukovanie rozsahu plánovanej zástavby v novom územnom pláne obce. Riešiť dopravu by malo zavedenie celoročnej nízkoemisnej zóny pre osobnú dopravu v doline. Doline hrozí, že bez zásahu sa pri aktuálnom developmente zníži dostupná kapacita pitnej vody pre širšie územie. Stredisko je síce významné z pohľadu cestovného ruchu, rozsiahla návštevnosť turistov ale predstavuje riziko pre podzemnú vodu. A tým najmä miestnych obyvateľov v blízkom okolí:  „Demänovská dolina je z hľadiska ochrany prírody a krajiny významné územie národného až medzinárodného významu, ktoré predstavuje Národný park Nízke Tatry, Národná prírodná rezervácia Demänovská dolina, územia NATURA 2000 a Demänovský kras. V Demänovskej doline sú taktiež dva významné zdroje pitnej vody, ktoré zásobujú časť okresu Liptovský Mikuláš.“ Zároveň v dôvodovej správe informujú autori, že petícia bola v máji predložená Národnej rade Slovenskej republiky a Ministerstvu životného prostredia SR, druhý spomínaný rezort podporil diskusiu o požiadavkách vyše 100 000 obyvateľov.

(Zdroj: https://www.zilinak.sk/prispevky/18351/vyse-stotisicovu-peticiu-za-stavebnu-uzaveru-demanovskej-doliny-bude-riesit-zastupitelstvo-zilinskeho-kraja)

Mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS) obvinila Ministerstvo hospodárstva (MH) SR zo snahy dotovať spaľovanie stromov prostredníctvom novely zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Rezort to odmieta. Novela podľa neho vychádza z vyhlášky EÚ a samotné kritéria na využívanie dreva na energetické účely budú podľa MH súčasťou vyhlášok Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR. “Je to šokujúce. Snaha zmeniť zákony a opätovne naštartovať biomasaker slovenských lesov je neakceptovateľná. Ministerstvu hospodárstva zjavne nestačí, že podkopáva zelené energie na európskej úrovni, ale k našej hrôze sa teraz snaží zhoršiť situáciu aj na Slovensku,” uviedol europoslanec a podpredseda PS Martin Hojsík. Progresívci upozornili, že bez toho, aby sa takéto snahy zastavili, vyjde reforma národných parkov úplne naprázdno. Konanie MH je podľa nich ešte o to prekvapivejšie, že dotovanie využívania drevnej biomasy ako obnoviteľného zdroja energie narúša trh a podkopáva spracovateľský priemysel na Slovensku. Rezort hospodárstva však obvinenie odmietol s tým, že ide o novú právnu úpravu, a preto nemusí byť účel a spôsob podpory OZE hneď jasný. “Ministerstvo hospodárstva komunikuje aj s Lesoochranárskym združením VLK a som presvedčený, že v rámci rozporového konania sa nám podarí nájsť spôsob, akým sa nám už dnes navrhnuté riešenie zamedzujúce akejkoľvek forme biomasakra v našich lesoch podarí ešte lepšie zadefinovať tak, aby to bolo ľahko pochopiteľné a čitateľné aj pre predstaviteľov strany Progresívne Slovensko,” zdôraznil štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/progresivci-obvinili-mh-z-pripravy-bio/598612-clanok.html)

Produkcia komunálneho odpadu od roku 2015 kontinuálne rastie, pričom v roku 2019 vyprodukoval každý občan 421 kg za rok a v roku 2020 predstavovalo toto množstvo až 433 kg na obyvateľa (bez zohľadnenia drobného stavebného odpadu). Pre porovnanie, priemerné množstvo komunálneho odpadu na obyvateľa v EÚ v roku 2019 bolo 502 kg. Dobrou správou pre Slovensko je, že napriek nárastu medziročného množstva komunálneho odpadu o 3 % (spotreba domácností medziročne narástla len o 0,9 %) sa zloženie komunálneho odpadu zlepšuje v prospech triedeného zberu. Slovenský občan vyprodukoval o 2 % menej zmesového odpadu oproti roku 2019, čo v roku 2020 predstavovalo 210 kg zmesového odpadu na obyvateľa. Vďaka občanom v obciach triediacich sklo, plasty, papier, kovy a drevo sa v roku 2020 podarilo vyzbierať až 60 kg na obyvateľa, čo predstavuje oproti roku 2019 medziročný nárast až 8 %. Ak zoberieme do úvahy aj triedený zber elektra, batérií, biologicky rozložiteľného odpadu a šatstva, medziročný nárast triedeného zberu na Slovensku sa zlepšil až o 12 %. Z jednotlivých vytriedených zložiek bol najväčší percentuálny nárast v triedení zaznamenaný v komodite plasty (nárast o 19 %). Kovových obalov a skla sa vytriedilo medziročne o 10 % viac.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106481/v-triedeni-odpadu-sme-sa-polepsili-vyrazne-sa-zlepsujeme-v-triedeni-plastov.aspx)

Košický samosprávny kraj schválil materiál, ktorým sa chce uchádzať o európske peniaze vo výške takmer 4,6 milióna eur. Ak by bol schválený, už od budúceho leta by niekoľko rokov mohla byť pozornosť odborníkov zameraná na činnosti smerujúce k odstráneniu škodlivých PCB látok na Zemplíne, ktoré pochádzajú z bývalého štátneho podniku Chemko Strážske. V rámci projektu by ornitológovia mali zisťovať, do akej miery môžu byť voľne žijúce vtáky v oblasti Zemplínskej šíravy kontaminované PCB látkami a ako ich to ohrozuje. Šírava je totiž stále spojená so starými environmentálnymi záťažami. Nebezpečné sú najmä spomínané polychlórované bifenyly (PCB) z Chemka Strážske, ktoré sa roky ukladali na dne vodnej nádrže. „Zemplínska šírava sa každoročne stáva prechodnou zastávkou pre státisíce jedincov vodných vtákov, ktoré vo vode, ale aj sedimentoch na dne zbierajú potravu,“ hovorí Matej Repel, projektový manažér Slovenskej ornitologickej spoločnosti. Najpočetnejšie z týchto druhov sú kačica divá a hus bieločelá, no na území ornitológovia pozorujú ďalších 20 až 25 druhov vodných vtákov, ktoré sú síce menej početné, ale vyskytujú sa tam pravidelne v desiatkach a stovkách kusov ročne.

(Zdroj: https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22807525/vtaky-na-sirave-ohrozuju-pcb-latky-maju-ich-skumat-za-miliony-z-projektu-zupy.html)

Väčšia podpora výroby vodíka umožní priemyselnému odvetviu EÚ odkloniť sa v nadchádzajúcich rokoch od fosílnych palív vrátane zemného plynu. Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) demonštrujú, že môžu byť súčasťou riešenia, keďže sú schopné produkovať vodík z nerecyklovateľného odpadu, konštatuje európska asociácia ESWET, ktorú tvoria dodávatelia v oblasti technológií na energetické zhodnocovanie odpadu, v reakcii na návrh nového balíka opatrení EÚ v oblasti trhu s vodíkom a dekarbonizovaným plynom. „Energetické zhodnocovanie odpadu je základnou črtou rámca odpadového hospodárstva EÚ, pretože nakladá s nerecyklovateľným odpadom, ktorý by inak skončil na skládkach. Vodík generovaný zariadeniami na energetické využitie odpadu má jedinečnú vlastnosť, že je čiastočne obnoviteľný a čiastočne nízkouhlíkový,“ uviedol Kai Lieball, predseda pracovnej skupiny ESWET, ktorá sa zaoberá produkciou vodíka z odpadu. Podľa neho tiež produkcia vodíka v takýchto zariadeniach prináša tú výhodu, že sa realizuje v mestských oblastiach v tesnej blízkosti spotrebiteľov. „Preto dôrazne podporujeme produkciu vodíka z odpadu ako zaujímavú možnosť pre nakladanie s odpadmi na podporu dekarbonizácie hospodárstva EÚ a zároveň posilnenie obehového hospodárstva,“ hovorí ďalej. ESWET pritom pripomína, že nejde o plány vzdialenej budúcnosti. Napríklad v nemeckom meste Wuppertal je už spustené zhodnocovanie odpadu na vodík, pričom zariadenie je schopné generovať dostatok vodíka na poháňanie 20 autobusov vo verejnej doprave.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106484/prevadzkovatelia-zevo-chcu-odpad-premienat-na-vodik-vyuzitie-najde-v-doprave.aspx)

Po takmer dvojročnej prestávke sa na Slovensku opäť môže plašiť a loviť rybožravý predátor kormorán veľký. Vyplýva to z výnimky, ktorú Slovenskému rybárskemu zväzu (SRZ) udelilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. „Ministerstvo životného prostredia vníma citlivo problémy rybárov, ktoré im spôsobujú nálety kormoránov. V tejto súvislosti MŽP rozhodlo o udelení výnimky na odstrel a rušenie zákonom chráneného morského vtáka na žiadosť Slovenského rybárskeho zväzu. Celý proces sa riadil správnym konaním a MŽP ho nijakým spôsobom nezdržovalo,“ informoval rezort životného prostredia.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/na-slovensku-sa-opat-moze-strielat/599508-clanok.html)

Ako začiatkom minulého týždňa informovalo ministerstvo životného prostredia, štát pripravil indikatívny zoznam investícií, ktoré Slovensko plánuje podporiť z prostriedkov fondu v zmysle vykonávacieho nariadenia Európskej komisie v najbližších dvoch kalendárnych rokoch 2022 a 2023.  K dvom už schváleným schémam štátnej pomoci zameraným na oblasť teplárenstva a na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) by podľa zoznamu mali pribudnúť dve ďalšie. Obe v gescii envirorezortu. Prvá z dvoch nových schém má poskytovať investičnú podporu na zvýšenie energetickej účinnosti a zníženie emisií skleníkových plynov v priemysle. Realizovať by sa mala v rokoch 2022 až 2030. Druhá nová schéma bude podľa návrhu distribuovať investičnú podporu pre výrobu tepla z OZE. Aj v tomto prípade ministerstvo počíta s realizáciou v rokoch 2022 – 2030. Súčasťou dokumentu je zámer štátnej Teplárne Košice (TEKO) vybudovať geotermálny zdroj v lokalite Ďurkov. Geotermálna energia z tohto zdroja by mala slúžiť pre centrálne zásobovanie teplom (CZT) v meste. Podľa odhadu Ľuboša Lopatku, generálneho riaditeľa štátneho MH Teplárenského holdingu, projekt bude stáť približne 45 miliónov eur a je iba ťažko realizovateľný bez podpory z verejných zdrojov. Indikatívny zoznam envirorezortu počíta s jeho realizáciou v rokoch 2022 – 2025. Do zoznamu zaslaného orgánom EÚ sa prebojoval tiež zámer, ktorý predložila Vodohospodárska výstava, štátny podnik. V tomto prípade ide o investičný projekt zameraný na zvyšovanie energetickej účinnosti. Vodohospodári chcú s podporou z Modernizačného fondu rekonštruovať a modernizovať turbogenerátory na vodnej elektrárni Gabčíkovo. Projekt by sa mal realizovať v rokoch 2022 – 2027.

(Zdroj: https://www.energie-portal.sk/Dokument/o-peniaze-z-modernizacneho-fondu-zabojuju-teplari-aj-vodohospodari-stat-poslal-komisii-sest-zamerov-107687.aspx)

Podľa ministerstva životného prostredia (MŽP) i ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) by mali do výstavby vodovodov a kanalizácií smerovať v nasledujúcom období stovky miliónov eur.Rezorty to potvrdili v reakcii na sťažnosti starostov a primátorov, ktorí upozornili, že obyvatelia desiatok obcí na juhu Slovenska nemajú prístup k verejnému vodovodu. Ministerstvo životného prostredia SR súhlasí s predstaviteľmi samospráv, rozširovanie vodárenskej infraštruktúry je podľa neho nevyhnutné. Štátny tajomník rezortu Juraj Smatana ozrejmil, že na Slovensku žije stále obrovské množstvo ľudí, ktorí nemajú prístup k riadnemu vodovodu a kanalizačnej sieti. „Z celkového počtu 2890 obcí má vybudovanú kanalizáciu 1149 obcí a vodovod 2433 obcí. Ľahostajnosť predchádzajúcich vládnych garnitúr spôsobila, že Slovensko je v odvádzaní odpadových vôd na chvoste Európskej únie (EÚ) a porovnáva sa so štátmi, ako Rumunsko, Albánsko, Srbsko či Bosna a Hercegovina,“ uviedol Smatana.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/financovanie-vodarenskej-infrastruktu/599465-clanok.html)

Na Slovensku je nedostatočne financovaný triedený zber obalov a neobalových výrobkov. Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy (CEPTA) preto vyzýva Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, aby situáciu urýchlene riešilo. Navrhuje aj niekoľko opatrení, ktoré by mali zvýšiť financie na pokrytie prevádzkových nákladov zberových spoločností a na investície do infraštruktúry triedeného zberu. V súčasnej zmesi plastov zo žltých kontajnerov sa nachádza približne 20 percent nápojových PET fliaš a plechoviek, ktoré sa budú od 1. januára 2022 zálohovať. Zálohovanie však môže preniesť na zberové spoločnosti ďalšie náklady na zber a zhodnotenie plastov, tvrdí CEPTA. Predpokladá, že triedenie plastov zdražie, lebo z vytriedených recyklovateľných materiálov vypadnú tie najcennejšie – PET a hliník. Súkromné spoločnosti, ktoré sa zaoberajú dotriedením a zhodnocovaním komunálnych plastov, zvýšia cenu za tonu zmesového plastu, keďže z dotriedeného materiálu získajú menej cenných materiálov, približuje organizácia. Konštatuje, že sa zvýši podiel nerecyklovateľných plastov v odpade a zvýšené náklady sa pri súčasnom systéme prenesú na plecia zberových spoločností. CEPTA navrhuje objektívne nastavenie minimálnych sadzieb na určenie nákladov na zabezpečenie triedeného zberu a zhodnotenie obalov a neobalových výrobkov. Minimálne sadzby, na základe ktorých organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV) uhrádzajú zberovým spoločnostiam náklady na triedený zber, je podľa CEPTA potrebné prehodnotiť a zreálniť.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/cepta-vyzyvame-mzp-na-riesenie-nedos/599475-clanok.html)

Slovensko bude môcť prijať od Európskej investičnej banky 120 miliónov eur už v januári 2022. Majú byť určené pre oblasť teplárenstva a na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vyplýva to z novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorou sa mení aj zákon o Environmentálnom fonde. V stredu právnu normu podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová. Právna norma hovorí o peniazoch z Modernizačného fondu, ktoré môže Slovensko prijať len na jeden samostatný účet a v termíne do 20. januára 2022. Novela má zabezpečiť správne fungovanie Modernizačného fondu vrátane tokov financií, ktoré z tohto fondu budú prichádzať na Slovensko.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-novelu-ktora-um/599820-clanok.html)

 Od roku 2025 sa má zálohovať najmenej 90 percent plastových a kovových jednorazových obalov od nápojov. Ciele stanovuje novela zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorú v stredu podpísala prezidentka Zuzana Čaputová. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR chce, aby sa do konca roka 2022 zálohovalo najmenej 60 percent plastových aj kovových obalov. Do konca roka 2023 to má byť 80 percent, do konca roka 2024 by sa malo vrátiť 85 percent fliaš a plechoviek. V dopravných prostriedkoch medzinárodnej dopravy či v bezcolnej zóne by sa nemali predávať zálohovateľné jednorazové nápojové obaly. Dôvodom je, že cestujúci nemajú možnosť obal vrátiť a dostať späť zálohu. “Výrobcovia uvádzajú na trh rôzne typy nápojových obalov a nie každý jednorazový nápojový obal z plastu a kovu, ktorý spĺňa podmienku stanoveného objemu, má rozmery, ktoré je technicky možné odobrať dostupnou infraštruktúrou odberu, t. j. odbernými automatmi,” argumentuje ministerstvo. Podľa rezortu má tiež platiť, že výrobcovia obalov, ktorí budú vyňatí zo zálohovania, by nemali správcovi platiť poplatky. Naďalej však budú zahrnutí v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov a znášať náklady spojené so zberom či recykláciou. Zavedie sa tiež možnosť pre distribútora, ktorý má prevádzku menšiu ako 300 štvorcových metrov, nevyplatiť zákazníkovi zálohu za obal v hotovosti, ale dať mu nákupnú poukážku.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-podpisala-novelu-ktora-m/599813-clanok.html)

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR prijíma opatrenia na zabezpečenie životaschopnosti financovania odpadového hospodárstva a tiež, aby sa odpad čo najviac triedil, recykloval a čo najmenej skládkoval. Envirorezort to uviedol v reakcii na kritiku financovania triedeného zberu obalov a neobalových výrobkov.Priznáva, že odpadové hospodárstvo a financovanie triedeného zberu sa na Slovensku v minulosti dlhodobo zanedbávalo. Rezort vymenoval viaceré opatrenia, ktoré majú pomôcť zlepšiť situáciu. Ľahšie recyklovateľné obaly by mala zvýhodniť tzv. ekomodulácia. V tejto súvislosti Slovensko a tiež ostatné štáty EÚ čakajú podľa MŽP na metodické usmernenie, ktoré pripravuje Európska komisia. To pomôže nastaviť spôsob, ako vypočítavať poplatok pre výrobcov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktoré uvádzajú na trh vybrané výrobky. Stabilizácii odpadového hospodárstva majú pomôcť aj zmeny v zákone o odpadoch, ktoré uprednostňujú triedenie a recykláciu odpadov pred spaľovaním. Nová legislatíva zakazuje spaľovanie odpadu, ktorý môže byť zhodnotený iným spôsobom a tiež skládkovanie potravinového odpadu z veľkoobchodných či maloobchodných prevádzok. Zastaviť sa tiež má podfinancovanie systému triedeného zberu, aby sa zabezpečilo jeho udržateľné financovanie do budúcnosti.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/mzp-sr-prijima-opatrenia-na-zlepsenie/599836-clanok.html

Ilustračné foto: pexels.com