Týždenný monitoring médií 20. – 26. 9. 2021

Motoristi a aj cyklisti sa v tichosti, no predsa, dočkali otvorenia piateho mostu c ez Dunaj v Bratislave – Lužného mosta. Nakoniec k nemu pribudlo aj niečo vyše 4 kilometre diaľnice a rýchlostnej komunikácie, no okrem prepojenie D1 a D4, stále nie je spojenie medzi Ivankou pri Dunaji, Vajnormi a Račou a chýbajú aj ďalšie úseky. Politici, ktorí sa radi prezentujú pri mostoch, tuneloch a diaľniciach, zostali radšej doma a nedráždili verejnosť.

Naďalej sme svedkami súboja medzi tými, ktorí chcú odpad triediť, zástancami jeho zhodnocovania ako paliva v cementárňach a tými, ktorí by radšej stavali nové spaľovne. Stanovisko envirorezortu sa zatiaľ zdá byť nemenné, viac spaľovní nepotrebujeme, skládky budeme zatvárať a odpad triediť. Od budúceho roku plastové fľaše a plechovky budú obchodníci zálohovať, pravdepodobne sa uľaví plným žltým zberovým nádobám, obchodníci a spotrebitelia si zvyknú. A život pôjde ďalej, lebo vždy sa nájde niekto, kto v tom bude vedieť chodiť tak, aby si chodníček našiel. Príkladom je skládka pevného odpadu v Senci, kde jej majitelia začali po viac ako roku s novým navážaním, lebo si našli cestičky ako nepotrebujú EIU a tým ministerstvo a už vôbec  nie prítomnosť inšpekcie. 

Výber článkov z predchádzajúceho týždňa –  čítajte ďalej:

Ministerstvo životného prostredia sa rozhodlo nepostaviť umelý vtáčí ostrov na Oravskej priehrade za 2,8 milióna eur. Projekt vylúčilo aj z podpory štrukturálnych fondov. V spolupráci s občianskymi aktivistami, ochranármi a miestnymi samosprávami bude hľadať iné neinvazívne riešenia.

(Zdroj: https://regiony.zoznam.sk/vtaci-ostrov-za-takmer-tri-miliony-eur-napokon-nebude-peticiari-dosiahli-svoje/)

Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko je sklamaná z rozhodnutia envirorezortu, ktorý nepostaví umelý vtáčí ostrov na Oravskej priehrade za 2,8 milióna eur. Organizácia to uviedla na sociálnej sieti. Rozhodnutie je podľa nej dôsledkom petície, ktorá šírila zavádzajúce informácie o vplyvoch stavby.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/sosbirdlife-je-sklamana-ze-mzp-nepo/578476-clanok.html)

Bratislava si od pondelka bude zabezpečovať triedenie odpadu vo vlastnej réžii. Hlavné mesto a spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) podpísali predčasné ukončenie zmluvy so spoločnosťou Bratislavská recyklačná (predtým Vassal EKO). Mesto za odkúpenie triediacej linky i ukončenie všetkých zmluvných vzťahov zaplatí 3,9 milióna eur bez DPH. Cieľom je dospieť do roku 2026 na 45 percent separácie, v súčasnosti je na úrovni približne 30 percent.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/rjr3gjq/hlavne-mesto-si-bude-triedit-odpad-samo/)

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR pracuje na doplnení národného zoznamu chránených území Natura 2000. Na väčšine z nich by mal platiť druhý stupeň ochrany. Európska komisia (EK) nepovažovala slovenský národný zoznam území európskeho významu za dostatočný a v roku 2016 začala v tejto veci konanie. Slovensko preto v roku 2017 doplnilo zoznam o 169 nových území európskeho významu a odstránilo väčšinu vytýkaných nedostatkov. Ku koncu augusta sa k doplneniu zoznamu uskutočnilo 84 rokovaní, z toho sa dve rokovania zrušili. Ďalších 45 rokovaní je podľa ministerstva naplánovaných na september. MŽP zdôrazňuje, že v tomto prípade myslí na odškodnenie neštátnych vlastníkov pôdy. Ak dôjde k obmedzeniam a opatreniam, bude mať vlastník podľa zákona možnosť náhrady. Pôjde o zámenu pozemku za iný pozemok vo vlastníctve štátu, nájom pozemku, výkup pozemkov do vlastníctva štátu, zmluvnú starostlivosť či finančnú náhradu.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/qre7khh/envirorezort-pracuje-na-doplneni-zoznamu-chranenych-uzemi-natura-2000/)

Komplexný balík opatrení na ochranu klímy sa nezaobíde bez férovo nastavenej spolupráce so štátom. Tvrdí to trinásť environmentálnych organizácií, ktoré sa združili do Klimatickej koalície. Chcú podať Slovensku pomocnú ruku v plnení klimatických záväzkov. Informovala o tom koordinátorka Klimatickej koalície z organizácie Znepokojené matky Lucia Szabová. Hlavným cieľom Klimatickej koalície je koordinovane prispievať ku kvalitným klimatickým politikám a spravodlivému financovaniu klimatických opatrení. Súčasťou koalície je platforma Budovy pre budúcnosť, Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy, Cirkulárny Hub, Climate Communications Slovakia, Cyklokoalícia, Extinction Rebellion Slovensko, Klíma ťa potrebuje, Nestrácajme čas, Priatelia Zeme-CEPA, Slovenská klimatická iniciatíva, Spoločnosť ochrany spotrebiteľov, Znepokojené matky a Živica.

(Zdroj: https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/enviro-opatrenia-na-ochranu-klimy-sa-nezaobidu-bez-ferovej-spoluprace-so-statom-247570)

Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK) spolufinancuje a koordinuje projekty pre päť stredných škôl v celkovej výške 147.000 eur, týkajú sa zmiernenia zmien klímy. V rámci projektového grantu školy budujú prvky zelenej infraštruktúry. Patria sem poznávací a náučný chodník, pocitový chodník, zelené steny z machu i bylinková záhrada. Obstarávajú sa tiež zariadenia pre využitie solárnej energie, zadržanej dažďovej vody a na triedenie a využitie odpadu.

(Zdroj:https://www.dnes24.sk/rychle-spravy/bbsk-kraj-koordinuje-skolske-projekty-tykaju-sa-zmeny-klimy-247099)

Výrobcovia cementu patria k najväčším producentom emisií. Slovenské cementové fabriky sa preto pripravujú na stratégiu znižovania uhlíkovej stopy. Cieľom je znížiť emisie oxidu uhličitého na úroveň 55 percent vypusteného množstva v roku 1990. Nastavená latka je záväzok voči Európskej únii do roku 2030. Ďalším krokom bude uhlíková neutralita do roku 2050.

Cementári postupne nahradzujú fosílne palivá alternatívnymi palivami na báze nerecyklovateľných odpadov. Okrem toho pokračujú aj vo zvyšovaní efektivity výroby zavádzaním technológií, ktoré sú priaznivejšie pre životné prostredie. Zdokonaľujú sa tak procesy výpalu v rotačných peciach, vymieňajú sa filtračné zariadenia za modernejšie.

(Zdroj: https://www.trend.sk/biznis/cementaren-rohoznika-tromfla-vsetkych-zisk-jej-narastol-1453-percent)

V súčasných riekach plávajú ryby, ktoré sa nesprávajú normálne. Nehľadajú potravu ani partnera na rozmnožovanie. Sú totiž sfetované. Drogy plynú so spláchnutou vodou cez kanalizáciu do našich riek s takou intenzitou, s akou sa dnes fetuje.

Raky zasa viac útočia a lovia korisť, pretože sú na antidepresívach. Prášky, ktoré majú liečiť smútok, ich zbavujú plachosti.

A spolu so ženským močom prúdia do riek látky z antikoncepcie, ktoré môžu ohroziť celé populácie rýb.

Doslova chemický koktail.

(Zdroj: https://plus.sme.sk/c/22735781/slovenske-rieky-su-sfetovane.html)

Balík legislatívnych návrhov Európskej komisie „Fit for 55“ má za cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého do roku 2030 aspoň o 55 percent. So zástupcami Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) o nich diskutoval šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO). Zamestnávatelia Budajovi zdôraznili, že plánovaná zelená zmena nesmie ísť na úkor domáceho priemyslu, objemu investícií či počtu pracovných miest v krajine. Podniky sú podľa RÚZ pripravené splniť svoje záväzky, žiadajú však nastavenie podmienok na opatrenia, ktoré sú nevyhnutné pre modernizáciu energetiky a dekarbonizáciu priemyslu.

(Zdroj: https://www.trend.sk/spravy/naklady-vzrastu-enormne-prijatie-balika-fit-55-vzbudzuje-obavy-zamestnavatelov)

Nové skládky odpadu Slovensko nepotrebuje, dobudovať by sa mali nové zariadenia na energetické zhodnotenie odpadu (ZEVO). Vyplýva to z odporúčaní k prechodu na obehové hospodárstvo Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) Technickej univerzity v Košiciach, ktoré vydala pre Slovensko. Cieľom odporúčaní je zvýšiť podiel recyklácie, zhodnocovania a znížiť podiel zneškodňovania odpadu skládkovaním. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR s viacerými radami súhlasí. Fakulta tvrdí, že ďalšie zvyšovanie kapacít skládok nie je potrebné, sú však regionálne nerovnomerne rozmiestnené. V niektorých regiónoch budú podľa FBERG kapacity dostatočné, v niektorých budú chýbať. “Je potrebné snažiť sa o ‘zero waste’ prístup (žiť úsporne) všade, kde je to možné,” odporúča fakulta s tým, že vo väčších mestách by sa mal podporovať vznik “Re-use” centrá.

Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/nove-skladky-na-slovensku-podla-odbor/578745-clanok.html)

Veternú elektráreň v obci Rohov so siedmimi turbínami plánuje postaviť bratislavská spoločnosť Sloweb. Vyplýva to zo zámeru, ktorý investor pod názvom Veterné elektrárne Rohov predložil na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Predpokladané celkové náklady pre navrhovanú činnosť predstavujú približne 60 miliónov eur. “Vybudovanie zahŕňa výstavbu súvisiacej dopravnej a technickej infraštruktúry a trasovanie elektrického vedenia do novovybudovanej rozvodne. Variantnosť veterných elektrární spočíva v rovnakom množstve siedmich turbín, ale v rôznych variantoch technológií,“ uviedol predkladateľ. Doplnil, že prvým variantom je použitie turbín značky Vestas V162, druhým sú turbíny značky Siemens – Gamesa SG 170.

(Zdroj: https://trnava.zoznam.sk/pri-obci-rohov-postavia-veternu-elektraren/)

Ilustračné foto: pexels.com