Týždenný monitoring médií 21. 11 – 28. 11. 2021

Takmer v úplnej tichosti prijala vláda SR nový Program odpadového hospodárstva na roky 2021 – 2025 z dielne Ministerstva životného prostredia SR. Priamo sa v ňom nespomína budovanie nových spaľovní odpadu, hovorí sa o jeho „odklonení“ od skládok. Vieme, že dnes majú spaľovne len dve veľké mestá – Bratislava a Košice. Zároveň vieme, že tvorba komunálneho odpadu na Slovensku rástla aj v roku 2020. Dosiahla pritom nový rekord: obyvatelia Slovenska vyprodukovali 2,4 mil. ton smetí. Najväčšími producentmi KO pritom boli krajské mestá, teda Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava a Trenčín. Miera recyklácie sa pohybuje od 25 do 58 percent. Od 2. januára 2021 budeme povinne zálohovať PET fľaše a plechovky od nápojov, takže sa miera recyklácie zvýši. Zároveň vieme, že zo skládok sa uvoľňuje metán, na každej zo 111 skládok našli inšpektori z EÚ nedostatky. Mestám a obciam stúpajú poplatky za likvidáciu odpadu, takže aj cena začína byť téma. A nedalo sa nevšimnúť, že niektorí lobisti propagujú výstavbu nových spaľovní. Aj v našich médiách boli publikované príspevky o tom, ako je to v zahraničí, takže je len otázkou času, kedy bude ministerstvo životného prostredia stáť pred novou výzvou. 

Niekoľko publikovaných článkov z médií aj na túto tému ponúkame v našom výbere:

Kontrolóri z Najvyššieho kontrolného úradu sa pozreli na využívanie peňazí v Environmentálnom fonde, ktoré štát získava najmä z predaja emisných povoleniek. Za rok 2015 až 2020 mal fond príjmy vo výške 1,2 miliardy eur, za posledných 6 rokov však z neho na ekologické projekty odišlo len 380 miliónov eur. Obce pritom žiadali dotácie na projekty za vyše 2 miliardy eur. Pre takto nastavený systém Slovensko neplní ani európske ciele. Podľa EÚ by sme mali na zelené ciele investovať najmenej 50% ziskov z predaja emisií, my sme takto doposiaľ investovali iba okolo 14 %. Hrozí nám preto ďalší infringement zo strany EÚ, tentokrát za neplnenie európskej smernice o obchodovaní s emisnými kvótami. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja takto Envirofond využíva dlhodobo hlavne vláda. Minister životného prostredia Ján Budaj na piatkovej tlačovej konferencii vysvetlil, že sedemdesiat percent peňazí z fondu je rezervou štátnej pokladnice a tie sa vôbec nepoužívajú. Vďaka nim má náš rozpočet lepšie parametre, nemá taký deficit a lepšie si tak požičiava na trhoch. Sám by si však vedel predstaviť ich lepšie využitie.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/pvl0d40/kontrolori-kritizuju-ze-envirofond-drzi-miliardu-eur-ktora-ma-ist-do-ochrany-prirody/)

Odbory starostlivosti o životné prostredie na okresných úradoch, patriace pod ministerstvo vnútra, nemajú dostatok financií, techniky ani zamestnancov. Envirorezort s nimi spolupracuje, chce im vytvoriť zázemie, aby mali potrebné informácie o zmenách zákonov súvisiacich so životným prostredím. Informoval o tom minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) počas piatkového stretnutia so zástupcami odborov v Bratislave. Budaj tvrdí, že Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR je pripravené na transformáciu, ktorou by sa zabezpečilo presunutie odborov starostlivosti o životné prostredie spod rezortu vnútra pod nich. Na takéto rozhodnutia však podľa Budaja treba dohodu na úrovni vlády a tá zatiaľ neexistuje.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/budaj-rezort-spolupracuje-s-okresnymi/591691-clanok.html)

Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla plánuje ministerstvo životného prostredia výrazne zväčšiť. Ak návrh ministra Jána Budaja prejde, rezervácia, ako ju obyvatelia hlavného mesta poznajú, zanikne, a vznikne nová s väčšou rozlohou. K súčasným sto hektárom pribudne ďalších 552 hektárov na území lesa pri mestskej časti Dúbravka. Prírodná rezervácia na Devínskej Kobyle na najjužnejšom výbežku Malých Karpát vznikla už v roku 1964. Spadá pod ňu aj turisticky obľúbený Sandberg. O 40 rokov neskôr bola oblasť aj s okolím pre výskyt dubových, dubovo-hrabových, lipovo-javorových, bukových a bukovo-jedľových lesov a viacerých druhov porastov ako poniklec veľkokvetý zaradená medzi Ministerstvo rozdelilo plánované územie novej rezervácie na dve zóny. Zóna A, teda časť lesa pri Dúbravke, z nej zaberá 76 percent. Momentálne spadá pod druhý stupeň ochrany prírody, po zriadení rezervácie má prejsť pod piaty stupeň. Zónu B by tvorila terajšia rezervácia Devínska Kobyla, územia okolo bývalej raketovej základne a prístupovej cesty k nej, rovnako aj vyhliadková veža a jej okolie. Tvorila by zvyšných 24 percent novej rezervácie, kde bude platiť štvrtý stupeň ochrany. V celej rezervácii by bola zakázaná ťažba dreva.

(Zdroj: https://domov.sme.sk/c/22786094/rezervacie-pri-devinskej-kobyle-sa-rozrastie-co-sa-zmeni.html)

Aktivisti z Iniciatívy My sme les odmietajú tvrdenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o dobrom hospodárení v slovenských lesoch. Ako konštatujú v tlačovej správe, príkladom opaku je napríklad žaloba Európskej únie pre intenzívnu ťažbu dreva v lesoch vedúcu k poškodzovaniu biotopov a úbytku populácie hlucháňa hôrneho. Táto žaloba je podľa iniciatívy stále aktívna a je veľmi zlou vizitkou toho, ako sa Slovensko stará o svoje lesy. „Ďalším indikátorom zhoršujúceho stavu slovenských lesov je pokles lesných druhov vtáctva. Od začiatku monitoringu v roku 2005 ich podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti ubudlo až 40 percent,“ uvádzajú aktivisti s tým, že ide o rapídny pokles a rovnako svedčí o zhoršujúcom sa, a nie zlepšujúcom sa stave slovenských lesov. „Ministerstvo spomína stúpajúcu lesnatosť. No do rozlohy našich lesov sa rátajú aj rozľahlé holiny, kde síce prebehla výsadba, ale lesná biodiverzita utrpela veľké straty,“ konštatuje iniciatíva.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/aktivisti-nesuhlasia-s-vlcanovym-tvrdenim-o-dobrom-hospodareni-v-lesoch-poukazali-na-zvysenu-tazbu-dreva-ci-menej-druhov-vtactva/)

Envirorezort v spolupráci s Vodohospodárskou výstavbou, Štátnou ochranou prírody (ŠOP) SR a ochranármi predstavil systém opatrení, ktorými sa snažia zmierniť negatívne dosahy vodného diela (VD) Gabčíkovo na okolitú prírodu. Cieľom je ochrana biotopu fauny i flóry lužných lesov, ktorých časti zostali v minulosti po vybudovaní vodného diela bez prístupu k vode. Okrem riadených záplav je to aj zmena druhového zloženia lesov či využívanie tzv. živých kosačiek, teda kôz a oviec. Chránená krajinná oblasť (CHKO) Dunajské luhy je územím európskeho významu, na ktorom sa prekrýva viacero kategórií chránených území. Do značnej miery je viazané na vodu a hydrologické podmienky.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/vodohospodari-predstavili-opatrenia-na/592239-clanok.html)

Tvorba komunálneho odpadu (KO) na Slovensku rástla aj v roku 2020. Dosiahla pritom nový rekord: obyvatelia Slovenska vyprodukovali 2,4 mil. ton smetí. Najväčšími producentmi KO pritom boli krajské mestá, teda Bratislava, Košice, Prešov, Žilina, Nitra, Banská Bystrica, Trnava a Trenčín. Miera triedenia KO sa podľa analytičky v jednotlivých krajských mestách pohybuje v rozpätí 29 – 53 %. Zvyšný nevytriedený odpad končí vo väčšine krajských miest na skládkach. Výnimkou sú Bratislava a Košice, v ktorých sa takýto odpad energeticky zhodnocuje vďaka zariadeniam na energetické využitie odpadu (ZEVO).

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106416/aka-je-uhlikova-stopa-odpadu-spocitali-emisie-z-odpadu-v-najvacsich-slovenske-mesta.aspx)

Krajské mestá každoročne vyprodukujú približne štvrtinu z celoslovenského komunálneho odpadu. Priemerná hodnota výdavkov na odpadové hospodárstvo v krajských mestách bola v roku 2020 na úrovni 53,2 eura v prepočte na obyvateľa. Spomedzi krajských miest mala najvyššie výdavky na odpadové hospodárstvo Trnava, a to 63,6 eura na osobu. Najnižšie náklady evidovali v Trenčíne a Žiline, kde výdavky dosiahli 43,4 a 44,2 eura v prepočte na obyvateľa. V najnovšej analýze to uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská. Druhé najväčšie výdavky na odpadové hospodárstvo mala Nitra. Išlo o 59,4 eura na osobu. Hlavné mesto Bratislava evidovalo vlani výdavky na odpad na úrovni 56,8 eura na osobu. Košice a Prešov mali 54 eur a 52,4 eura na hlavu a najviac sa tak podľa Sadovskej priblížili k priemeru za krajské mestá SR. Ako uviedla, Banská Bystrica vykázala 51,5 eura na obyvateľa. “Poradie krajských miest sa v najbližších dvoch rokoch však výrazne zmení. A to v súvislosti s ukladaním komunálneho odpadu na skládky, ktoré opäť zdražie.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/najvyssie-vydavky-na-odpadove-hospod/592417-clanok.html)

Približne štyritisíc ton kontaminovanej zeminy sa už podarilo vyťažiť v areáli bývalých kasární v Kežmarku v rámci likvidácie envirozáťaže. Ide o súčasť príprav zmeny lokality na obytnú a rekreačno-oddychovú zónu s promenádou pri rieke Poprad, ktorú chce realizovať mesto. Primátor Ján Ferenčák (Hlas-SD) uviedol, že samospráva by bola rada, ak by sa na ploche pozemku podarilo do piatich rokov vybudovať komplex nízkopodlažných bytových domov obklopených priestorom vyčleneným pre zeleň a komunitné aktivity.

(Zdroj: https://spis.korzar.sme.sk/c/22789141/v-areali-byvalych-kezmarskych-kasarni-vytazili-uz-tisice-ton-kontaminovanej-zeminy.html)

Investor lyžiarskej haly na Donovaloch chce, aby sa v prípade jeho projektu pokračovalo v posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Okresnému úradu v Banskej Bystrici preto predložil doplnenú správu o hodnotení. Pre TASR to uviedol advokát Marián Bošanský, zastupujúci spoločnosť Donovalley, ktorá plánuje halu postaviť. Rozkladová komisia Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR zatiaľ nerozhodla o rozklade investora voči rozhodnutiu o zastavení konania posudzovania vplyvov na životné prostredie.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/investor-lyziarskej-haly-na-donovaloch/592517-clanok.html)

Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR do roku 2025 je odklonenie odpadov od ich zneškodňovania skládkovaním najmä pre komunálne odpady. Vyplýva to z Programu odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2021 – 2025, ktorý v stredu kabinet. Okrem toho je podľa ministerstva životného prostredia potrebné aj naďalej presadzovať dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva s dôrazom na predchádzanie vzniku odpadu, prípravu na opätovné použitie a recykláciu. „Princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov ako prospešný nástroj na zlepšenie triedeného zberu musí zostať zachovaný, avšak je žiaduce vykonať systémové zmeny a zlepšenie fungovania rozšírenej zodpovednosti výrobcov v praxi pre prúd obalov a neobalových výrobkov,“ konštatuje envirorezort v schválenom materiáli. Pre dosiahnutie stanovených cieľov a záväzkov je podľa ministerstva potrebné zamerať pozornosť na prúdy odpadov, ako sú zmesový odpad, stavebný odpad a odpad z demolácií, objemný odpad, textil a bioplasty. V spolupráci s inými ústrednými orgánmi štátnej správy je potrebné zabezpečiť podporu trhu s recyklátmi vyrobenými z odpadov.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/cielom-odpadoveho-hospodarstva-do-roku-2025-je-odklonenie-odpadov-od-ich-zneskodnovania-skladkovanim/)

Trojhraničie Slovenska, Rakúska a Maďarska v Chránenom vtáčom území Sysľovské polia je pre návštevníkov opäť prístupné po novovyznačenej turistickej trase. Podľa envirorezortu ide o citlivé územie, kde našli útočište dva najviac ohrozené plaché vtáčie druhy na Slovensku – drop a sokol kobcovitý. V tlačovej správe o tom informovalo tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Návštevníkom sa odporúča, aby sa v lokalite zdržiavali len vyznačeného chodníka. Lokalita bola doteraz návštevníkom neprístupná, lebo krátky úsek trasy vedený ponad diaľnicu v Maďarsku bol v rámci protipandemických opatrení uzavretý.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/chranene-uzemie-syslovske-polia-je-opat-pristupne-navstevnici-sa-vsak-musia-drzat-novej-turistickej-trasy/)

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR odmieta klamstvá, ktoré šíri Zväz spracovateľov dreva (ZSD) SR. Ochranári tvrdia, že stanovisko ZSD obsahuje manipulačné a nepravdivé informácie a útočí na platné zákony vrátane ústavnej povinnosti štátu chrániť prírodné bohatstvo osobitne v národných parkoch. Informovala o tom hovorkyňa ŠOP SR Kristína Bocková.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/sop-odmieta-klamstva-ktore-siri-zv/593113-clanok.html)

Štát plánuje výstavbu novej vodnej elektrárne. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba chce za 50 miliónov eur postaviť na Dunaji vodnú elektráreň Čunovo II. „Účelom realizácie navrhovanej činnosti je energetické dovyužitie dotačných prietokov prepúšťaných cez stupeň Čunovo a to vybudovaním vodnej elektrárne Čunovo II, ktorá bude priamo priestorovo a prevádzkovo nadväzovať na susednú existujúcu vodnú elektráreň Čunovo,“ uviedol štátny podnik vo svojom investičnom zámere, ktorý je v súčasnosti na posúdení vplyvov na životné prostredie (EIA). Vodná elektráreň Čunovo II v rovnomennej bratislavskej mestskej časti by mala mať inštalovaný výkon desať megawattov. So začatím výstavby elektrárne sa plánuje v roku 2024. Výstavba by mala byť ukončená o dva roky neskôr.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/venergetike/vodohospodarska-vystavba-planuje-zacat-s-vystavbou-vodnej-elektrarne-cunovo-ii-investuje-miliony-eur/)

Vláda prijala nový Program odpadového hospodárstva (POH) na roky 2021 – 2025 z dielne Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR). Hlavným cieľom odpadového hospodárstva do roku 2025 bude podľa nového strategického odklonenie odpadov zo skládok. V oblasti energetického zhodnocovania odpadov envirorezort počíta s tým, že s odklonom odpadu zo skládok Slovensku pomôžu predovšetkým cementárne, ktoré odpadom nahrádzajú uhlie, ako aj už existujúce zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov (ZEVO), takzvané spaľovne. Na rozdiel od pôvodnej verzie POH však materiál prijatý vládou pripúšťa aj výstavbu nových ZEVO. Tie sú na Slovensku v súčasnosti dve – jedno prevádzkuje mestský podnik OLO v Bratislave, druhé spoločnosť KOSIT v Košiciach.

(Zdroj: https://www.energie-portal.sk/Dokument/budajov-rezort-ma-novu-strategiu-pre-odpady-pripusta-aj-nove-spalovne-107625.aspx)

Ilustračné foto: pexels.com