Týždenný monitoring médií 25. 10. – 31. 10. 2021

Prezidentka SR Zuzana Čaputová odletela na Klimatický summit do Glasgowa komerčnou leteckou linkou, nie vládnym špeciálom. Zároveň odkázala, že na nej chce byť „hlasom mladých“. Ona i jej kancelária sa téme dlhodobo venuje, takže to nie je len chytanie práve módnych trendov. Výsledkom tejto systematickej práce je aj prieskum, ktorý si objednala od agentúry Median SK. Od politikov sme si zvykli, že sa starajú sami o seba, preto skúmajú nálady verejnosti aby sa im vedeli prispôsobiť, prípadne sa zaujímajú o to, ako verejnosť vníma ich. Ale tento prieskum je zameraný na to, ako mladí vnímajú klimatickú zmenu. Zaujímavé a pre predchádzajúcich i súčasných politikov nie práve príjemné čítanie.

Mladí ľudia pociťujú v súvislosti s klimatickou zmenou strach a úzkosť. Až 42 percent Slovákov a Sloveniek vo veku 16 až 25 rokov má veľké obavy z dopadov klimatickej zmeny. Až 73 percent respondentov vo veku 16 až 25 rokov si myslí, že ľudstvo zlyhalo v starostlivosti o planétu. Väčšina mladých ľudí (67 percent) je sklamaná z politikov a političiek, ktorí nevenujú klimatickým zmenám dostatok pozornosti. Pritom až 74 percent mladých Slovákov a Sloveniek je ochotných uskromniť sa a robiť kompromisy vo svojom životnom štýle, ak by to pomohlo životnému prostrediu.

Summitu v *Galasgowe predchádzal summit lídrov najsilnejších ekonomík sveta G – 20 v Ríme. Jediný ako tak hmatateľný prísľub je to, že už nebudú financovať výstavbu elektrární na fosílne palivá v zahraničí. Na záver všetci spoločne hodili do známej fontány di Trevi drobné euromince. Bez ohľadu na toto prázdne, aj keď fotogenické gesto, sa Sladký život na Zemi, tak , ako ho poznáme dnes – skončí.

Tu je ešte krátky súhrn toho najzaujímavejšieho:

Ochranári a občianski aktivisti odovzdali do Národnej rady Slovenskej republiky vyše 105 000 podpisov za účinnejšiu ochranu lesov, aby sa zvýšila plocha prirodzených lesov. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) víta a podporuje občianske iniciatívy, ktorých cieľom je ochrana národných parkov a životného prostredia obzvlášť v čase klimatickej krízy. Podľa slov ministra Jána Budaja ministerstvo životného prostredia presadzuje reformu národných parkov, ktorá prinesie aj pozdvihnutie regiónov Slovenska.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/4t2y8mt/ochranari-do-parlamentu-dorucili-peticiu-za-ucinnejsiu-ochranu-lesov/)

Klimatickí aktivisti reagujú na informácie o znižovaní rozpočtu pre Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý uvažuje o obmedzení výskumu zmeny klímy na Slovensku. Organizácie združené v Klimatickej koalícii spolu s Greenpeace Slovensko vyjadrujú svoje obavy z okresávania výskumu v oblasti klímy. Informácie o znižovaní rozpočtu pre SHMÚ podľa nich poukázali na dlhodobý problém poddimenzovania kľúčových vedeckých inštitúcií v oblasti ochrany životného prostredia. Tvrdia, že bez vedeckých poznatkov a dát sa nedokážeme na zmenu klímy správne pripraviť. V tejto súvislosti poslali ministrovi životného prostredia a riaditeľovi SHMÚ list.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/571j65s/aktivisti-posielaju-list-budajovi-aj-riaditelovi-shmu-nesuhlasia-so-skrtanim-rozpoctu-na-vyskum-zmeny-klimy/)

Medzinárodný vzdelávací program Globe, v ktorom žiaci skúmajú prírodu a zlepšujú životné prostredie v okolí svojej školy, pokračuje na Slovensku aj v aktuálnom školskom roku. Vo svete je do programu zapojených 126 krajín vrátane všetkých krajín EÚ. Získané údaje z pravidelných meraní v prírode žiaci zadávajú priamo do databázy NASA. Do programu je na Slovensku aktuálne zapojených 43 škôl a vzdelávacích centier s 97 učiteľmi. Koordinuje ho inštitút Daphne.

(Zdroj: https://webmagazin.teraz.sk/ekologia/v-ramci-programu-globe-ziaci-na-sloven/12696-clanok.html)

Memorandum, ktoré v podpísali Budaj a Vlčan obsahuje ústupky aj termínoch. Zmeny v národných parkoch mali pôvodne platiť od 1. januára budúceho roka. Po novom nastanú až 1. apríla a nie vo všetkých národných parkoch rovnako. Prvým krokom by bolo, že k 31. marcu 2022 sa zriadia správy národných parkov ako samostatné organizácie prírody. Budú spravovať majetok vo vlastníctve štátu, ktorý je predmetom novely. Štátne pozemky v národných parkov spravujú okrem lesníkov zo štátneho podniku Lesy SR aj ďalšie dve organizácie, ktoré sú rovnako v pôsobnosti rezortu pôdohospodárstva. Ide o Štátne lesy Tatranského národného parku a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič. Pôvodný návrh novely chcel pod štátnych ochranárov presunúť obe tieto organizácie, no Ulič napokon ostane pod rezortom pôdohospodárstva.

Reforma vzbudzuje nevôľu medzi neštátnymi vlastníkmi. Obávajú sa, že ak štát zvýši podiel bezzásahových území, bude sa z nich do súkromných lesov šíriť podkôrny hmyz. Ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva sa preto dohodli na pol kilometrovom sanačnom pásme medzi bezzásahovým územím a hospodárskymi lesmi. Ak sa premnoží podkôrny hmyz, má dôjsť k takým zásahom, aby sa neohrozil majetok súkromných vlastníkov. Potom sú tu obavy zo sociálnych a ekonomických dopadov: Budaj sa v memorande zaviazal aj k tomu, že zamestná všetkých dotknutých zamestnancov štátnych lesov, ktorí o to budú mať záujem. Ďalej sľúbil, že na časti územia národných parkov bude ťažba pokračovať a že časť vyťaženého dreva budú prednostne spracovávať miestne píly a drevárske podniky. Zaviazal sa tiež, že novela bezprostredne nezasiahne ani poľovníkov: súčasné nájomné zmluvy na poľovné revíry by mali platiť aj po prevode pozemkov.

(Zdroj: https://dennikn.sk/2586654/veli-tomu-zdravy-rozum-uz-dvaja-ministri-apeluju-na-kollara-aby-neblokoval-narodne-parky/)

Memorandum o národných parkoch (NP) medzi ministrom životného prostredia Jánom Budajom (OĽANO) a ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom (nominant OĽANO) znamená ústupok z avizovanej reformy ochrany prírody. Uviedla to iniciatíva My sme les. “Znamená to nebezpečný odklon od zámeru zreformovať národné parky tak, aby v nich mala prioritu ochrana prírody a spĺňali medzinárodné kritériá IUCN. Prvým krokom reformy mal byť presun správy štátnych pozemkov pod národné parky, aby rozhodujúce slovo na ich území už nemali lesnícke podniky, ktoré uskutočneniu zonácií podľa kritérií ochrany prírody doteraz bránili,” zdôrazňujú My sme les. V národných parkoch majú byť podľa iniciatívy tvorené zonácie pod záštitou ministerstva životného prostredia na základe ochranárskych kritérií. “Ak sa zonácie teraz pripravia pod vplyvom lesných hospodárov, tento krok môže na desaťročia ohroziť dosiahnutie potrebnej ochrany prírody v nich,” podotkli environmentalisti. Dodávajú, že zotrvanie väčšiny rozlohy národných parkov v kompetencii lesohospodárskych podnikov až ku koncu roka 2022 zároveň znamená, že “v devastačnej ťažbe na štátnych pozemkoch sa môže v celom roku 2022 ďalej pokračovať”.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/my-sme-les-memorandum-o-np-znamena-us/586036-clanok.html)

Zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami zvýšilo ceny elektrickej energie, a tým aj náklady priemyselných podnikov, ktoré tak cez cenu elektriny platia za dekarbonizáciu, i keď samé emisie nevypúšťajú. Slovensko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré využívajú možnosť kompenzácie týchto nákladov pre firmy iba v minimálnej miere a pre zachovanie niektorých energeticky náročných prevádzok bude treba tieto kompenzácie z Envirofondu výrazne zvýšiť. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). „Podmienky kompenzácií na Slovensku patria medzi menej štedré, štát nevyužíva možnosti vlastných zákonov. Ak nemá dôjsť k presunu týchto výrob do zahraničia, budú potrebné zmeny v legislatíve,“ uviedli analytici INESS. Ukončenie činnosti týchto firiem by prinieslo vysoký rast nezamestnanosti v regiónoch a zároveň aj ďalší rast ceny elektrickej energie, nakoľko by sa fixné náklady sústavy rozpočítali na nižší odber elektriny pre zostávajúcich odberateľov. S kompenzáciou nepriamych nákladov uhlíka z výnosov z predaja emisných povoleniek slovenská legislatíva ráta, no zároveň vláde umožňuje o využití týchto prostriedkov voľne rozhodovať. „Namiesto zákonného minima vo výške 7,5 % vláda za rok 2020 alokovala na kompenzácie nepriamych nákladov len 1,24 % z výnosov z dražieb,“ spresnili analytici. Takáto výška kompenzácií podľa nich zhoršuje konkurencieschopnosť podnikov s vysokou energetickou náročnosťou výroby nielen voči krajinám mimo Európskej únie, ale aj v porovnaní s veľkou časťou firiem v EÚ. Výška výnosov z dražieb v poslednom období pre rýchly rast ceny povoleniek stúpa a dosiahla už hranicu 60 eur za tonu vypusteného oxidu uhličitého. Zatiaľ čo v minulých rokoch bol výnos z dražieb emisných povoleniek okolo 240 miliónov eur, v tomto roku sa odhady pohybujú od 350 až do 400 miliónov eur.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/iness-kompenzacie-nepriamych-nakladov/585877-clanok.html)

Riadenie odpadového hospodárstva na základe faktov sa stáva nevyhnutnosťou a vďaka dátam o skutočnej produkcii odpadov môžu samosprávy plánovať, rozhodovať, nastaviť spravodlivé poplatky, či adresne vzdelávať a motivovať občanov. Už viac ako 50-tim slovenským samosprávam s tým pomáha systém elektronickej evidencie odpadov ELWIS, ktorý postúpil do európskeho finále súťaže Európska cena za podporu podnikania. Slovenský projekt sa tak dostal medzi 14 najlepších na starom kontinente.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106370/slovensky-system-elektronickej-evidencie-odpadov-zabojuje-o-prestizny-titul.aspx)

Produkcia komunálneho odpadu na Slovensku z roka na rok rastie. V roku 2020 sa medziročne zvýšila o 2,5 % a dosiahla nový rekord. Vlani pritom takmer polovica skončila na skládkach, 44 % sa podarilo recyklovať alebo kompostovať a 8 % odpadu bolo premenených na elektrinu alebo teplo. V nakladaní s odpadom Slovensko za vyspelou Európou výrazne zaostáva. Čo by mala krajina urobiť na ceste k cirkulárnej ekonomike a ako by sa v budúcnosti mohlo vyhnúť skládkovaniu nerecyklovateľných smetí? Tejto problematike sa vo svojej najnovšej analýze venovala analytička WOOD &Company Eva Sadovská.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106368/v-spracovani-nerecyklovatelneho-odpadu-slovensko-zaostava-analyticka-nacrtla-riesenia.aspx)

Štátne pozemky nachádzajúce sa v národných parkoch by mali prejsť pod správu Štátnej ochrany prírody SR. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ochrane prírody, ktorého predkladateľom je skupina koaličných poslancov.

Návrh na stredajšom rokovaní odobrila vláda. Novela počíta s prechodom pozemkov z právnických osôb v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MRPV SR) na ŠOP SR k 1. júlu 2022.

(Zdroj:https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/vlada-odobrila-prechod-statnych-pozemkov-v-narodnych-parkoch-pod-statnu-ochranu-prirody-zmena-sa-zamestnanci)

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) pripravilo vlastný návrh novely stavebného zákona. Má ísť o alternatívu k návrhu novej stavebnej legislatívy z dielne vicepremiéra Štefana Holého (Sme rodina), ktorý ZMOS považuje za problémový s množstvom chýb. Združenie vo svojom návrhu deklaruje, že sa skráti stavebné konanie o najmenej polovicu, v niektorých prípadoch aj o 80 percent. Zlúčiť napríklad chce územné a stavebné konanie vo všetkých konaniach okrem tých, kde je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/zmos-pripravilo-vlastny-navrh-novely-s/586419-clanok.html)

Rezort životného prostredia schválil deväť projektov v hodnote 5,6 milióna eur, ktoré prispejú k zachovaniu biodiverzity a k zmierneniu dôsledkov klimatickej krízy. Vďaka projektom financovaným z Nórskych fondov sa obnoví 21 mokradí v šiestich krajoch Slovenska. V tlačovej správe o tom informovalo tlačové oddelenie Ministerstva životného prostredia SR.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/na-zachranu-znehodnotenych-ekosystemov-mokradi-pojde-56-miliona-eur-z-norskych-fondov/)

Nápojové obaly bude po spustení zálohovania možné vrátiť vo viac ako 2 000 prevádzkach. Do spustenia zálohovania ostáva 64 dní. V celkovo 1 700 prevádzkach budú umiestnené zálohomaty, teda automaty, prostredníctvom ktorých bude možné vracať nápojové obaly. Za tie dostanú spotrebitelia naspäť 15 centov. Prihlásili sa už tisíce predajní Celkovo je do odbernej siete prihlásených takmer 1 100 predajní nad 300 metrov štvorcových a viac ako 1 000 predajní s predajnou plochou do 300 metrov štvorcových. Na odberných miestach, ktoré nebudú mať zálohomaty, bude odber prebiehať manuálne, s použitím ručných skenerov. Tie načítajú kódy z fliaš a zákazníkovi následne obsluha vytlačí lístok so sumou za zálohu fliaš, ktorý zákazníkovi vyplatia pri pokladni.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/zalohovanie-pet-flias-a-plechoviek-zacne-uz-coskoro-vratenie-bude-mozne-vo-vyse-2-tisic-prevadzkach/)

Spoločnosť MetLife Slovensko získala na základe environmentálneho auditu v rámci medzinárodného projektu Zodpovedná spoločnosť pokročilú úroveň certifikátu Zodpovedná organizácia. Organizátor medzinárodného environmentálneho projektu je organizácia zodpovednosti výrobcov ENVI – PAK, ktorá udeľuje tento certifikát na obdobie troch rokov.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/spolocnost-metlife-slovensko-ziskala/586210-clanok.html)

Ilustračné foto: pexels.com