Týždenný monitoring médií 27. 9. – 3. 10. 2021

Veľkej novele zákona o odpadoch sa venujeme TU, napriek tomu niekoľko poznámok. Odpadári to nevzdávajú a tlačia cez verejnosť na to, aby sa podmienky recyklácie čo najviac zjednudušili a oni mohli nakladať s odpadom tak, aby to bolo pre nich finančne výhodnejšie. To je pochopiteľné. Lenže 90% odpadov pochádza od priemyselných výrobcov (napriek štátom štedro podporované automobilky) a tie by už nemali považovať likvidáciu „svojho“ odpadu len opäť za niečo, s čím by im mal v prvom rade pomôcť štát. Tu nás čaká ešte dlhý súboj medzi aktivizmom, profesionálnym prístupom zohľadňujúcim všetky úrovne problému a biznisom, ktorý sa bude snažiť obchádzať pravidlá.

NATURA 2000 dostáva jednu ranu za druhou, po Kysuciach, Orave atď., teraz Podpoľanie. Zo strany ministerstva je problém v nedostatočnej komunikácií, organizovať stretnutia s negatívne naladenými a neinformovanými obyvateľmi, to sa rovná rituálnej samovražde. Tak sa aj stretnutia končia. Starším pripomínajú kolektivizáciu, mladší si o starších myslia svoje. Lenže skúsenosť nie je zadubenosť a mladosť patent na rozum.

Krajský súd v Trnave zrušil rekordnú pokutu 145-tisíc eur za čiernu stavbu pre firmu Labonte, ktorá v Ratnovciach pri Piešťanoch nelegálne vybudovala luxusný plážový rezort. Pre procesné chyby. Domáci potvrdia, že ľudia s veľmi zvláštnym biznis pozadím, si robili v „rezorte“ čo chceli. Domáci sa sťažovali. Títo podnikatelia urobili toľko procesných a iných chýb, že pokuta bola to najmenej a aj tú nezaplatia. Rezort spravodlivosti sa postavil za iný Rezort. 

Viac z týždňa v tomto zhrnutí:

Krajský súd v Trnave zrušil rekordnú pokutu 145-tisíc eur za čiernu stavbu pre firmu Labonte, ktorá v Ratnovciach pri Piešťanoch nelegálne vybudovali luxusný plážový rezort. Plážový rezort totiž bez povolení úradov prevádzkoval bazén a reštauráciu, okrem toho usporadúval tanečné zábavy. Na miesto chodili kontroly z hygieny či Štátnej ochrany prírody, keďže rezort vybudovali v chránenej oblasti. Stavebný úrad v Piešťanoch následne vymeral firme Labonte rekordnú pokutu 145-tisíc eur. Minulý rok v októbri ju potvrdil v odvolacom konaní aj Okresný úrad v Trnave. Firma Labonte preto zažalovala Okresný úrad v Trnave a takmer po roku dali podnikateľom za pravdu aj trnavskí sudcovia. Senát Krajského súdu v Trnave pod vedením predsedu senátu Pavla Lacza ešte v rozhodnutí z júna tohto roku uviedol, že úradníci v Piešťanoch pochybili v tom, ako rekordnú pokutu pre podnikateľov za čiernu stavbu zdôvodnili.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/ppj7nyj/sud-pre-chybu-uradnikov-zrusil-rekordnu-pokutu-za-ciernu-stavbu/)

V najbližších rokoch musíme radikálne znížiť množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach. Zámery na vybudovanie spaľovní opäť oživili debatu o tom, či je lepšie odpad energeticky zhodnotiť a vyrobiť z neho teplo, alebo zlepšiť triedenie odpadu a jeho recykláciu. Na Slovensku má vyrásť päť nových spaľovní na zmesový komunálny odpad. Dve sú už v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Tým musia prejsť všetky veľké stavby, ktoré majú významný vplyv na životné prostredie. Spaľovne chce stavať spoločnosť Ewia, ktorá vlastní jedno z dvoch takýchto zariadení, ktoré už na Slovensku stojí, konkrétne v Košiciach. Nové spaľovne by po získaní potrebných súhlasov postavila do 6 až 8 rokov, predpokladá stámiliónové investície bez pomoci štátu či dotácií. Potrebu budovania nových spaľovní opiera o rastúcu spotrebu ľudí, čo sa prejaví aj na rastúcom množstve nerecyklovateľného komunálneho odpadu. Posledné slovo však bude mať ministerstvo životného prostredia, ktoré budovaniu nových spaľovní nie je naklonené. Záverečné stanovisko k zámeru plánuje zverejniť na jeseň.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/9v69vpx/slovensko-je-kralovstvo-skladok-ministerstvo-rozhoduje-o-vystavbe-novych-spalovni/)

Inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia povolili rozšírenie zapáchajúcej skládky Červený Majer. Obyvatelia podávajú odvolanie. Inšpekcii nadriadený minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) pritom vravel, že do desiatich rokov zatvorí necelú stovku skládok, štvrtinu z toho už tento rok. Prevádzkovatelia skládok skúšajú žiadať o rozširovanie „salámovou metódou”, čiže po menších kúskoch, čím sa vyhýbajú prísnejšiemu posudzovaniu. Nespokojní obyvatelia zo Senca poukazujú v prípade skládky na Červenom Majeri na nezrovnalosti v meraniach skládkových plynov a podzemných vôd, ktoré si objednala spoločnosť AVE SK odpadové hospodárstvo. Keď aj SIŽP zistí na skládkach nedostatky a uloží opatrenia na ich nápravu, kontrola ich dodržiavania prichádza neskoro. V minulosti boli prípady, keď to bolo až 14 mesiacov po termíne.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/2550191/ako-chce-budaj-zatvorit-skladky-ked-povoluje-ich-rozsirovanie-inspektori-odobrili-zvacsenie-seneckeho-smradocha/)

Ministerstvo životného prostredia chce do zoznamu chránených území európskeho významu zaradiť lokality z celého Slovenska. Patria medzi ne aj Beskydské a Javornícke lúky na Kysuciach. Medzi vlastníkmi parciel, ktoré by mali prejsť do druhého či štvrtého stupňa ochrany prírody, sa však zdvihol odpor. Prerokovanie, na ktorom sa mohli dohodnúť, kvôli pandemickým opatreniam zrušili. Územia vzácnych lúk a biotopov by mali na Kysuciach zabrať okolo tritisíc hektárov v katastroch osemnástich obcí. Starostovia Kysúc namietajú, že je to veľa a ochrana územia zabráni ďalšiemu rozvoju obcí. Podľa nich niektoré hornaté dediny nemajú veľa možností, kam sa rozširovať a život sa posúva do kopcov. Ochranári dôvodia, že vyhlásiť nové chránené územia sme sa zaviazali Európskej únii. Slovensko so zaradením už teraz mešká, za čo nám hrozí až žaloba na Súdnom dvore EÚ a sankcie. Podľa starostov chránené územie tak, ako je navrhnuté, nikto s nimi neprerokoval, a preto je v niektorých častiach v rozpore s územnými plánmi či programom rozvoja obcí. V Skalitom, susednej obci s Poľskou republikou, by navrhnuté chránené lokality Natura 2000 zabrali skoro 40 % územia obce.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/cm1kkg5/slovensko-meska-s-vyhlasenim-europsky-chranenych-lokalit-ludia-luky-dat-nechcu/)

Aktuálna úroveň čerpania Operatívneho programu Kvalita životného prostredia je podľa envirorezortu približne na úrovni priemerného čerpania alokácie európskych štrukturálnych a investičných fondov na Slovensku. Relatívne najlepšie sa darí financie z OP KŽP čerpať v rámci gescie Ministerstva hospodárstva SR (prostredníctvom Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry), kde kontrahovanie k 31. augustu dosiahlo 84,7 %.

Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106314/eurofondy-z-op-kzp-sa-v-tomto-roku-na-90-nevycerpaju-priznava-ministerstvo.aspx)

Najväčší spotrebiteľ zemného plynu na Slovensku Duslo Šaľa zvažuje, že výrobu podľa vzoru iných európskych výrobcov hnojív odstaví. Najväčší spotrebiteľ elektrickej energie v krajine Slovalco čelí ešte väčším výzvam – výroba hliníka na Slovensku môže skončiť úplne. Hlinikárne v západnej Európe však prežijú, aspoň nateraz. Rozdiel je v povolených kompenzáciách EÚ. Kým západné krajiny priemyselným podnikom vysoké ceny energií kompenzujú, na Slovensku kompenzácie politikov nezaujímajú. Snaha podporiť domáce priemyselné giganty počas energetickej transformácie bola až doteraz tabu. Kým štát vyzbieral na predaji emisných povoleniek miliardu, na kompenzácie rozdal iba pár drobných, dokonca omnoho menej, než hovorí zákon. Ministerstvo životného prostredia, ktoré má kompenzácie na starosti, zlyhalo. Aj keď sa plánuje systém od budúceho roka rozbehnúť po novom, pozitívny výsledok nie je istý. Hospodárenie súkromných spoločností na Slovensku totiž politikov príliš netrápi. Hrá sa iba o voliča. Je jedno, že práve firmy vytvárajú pracovné miesta, zvyšujú mzdy a životnú úroveň – slovenskí politici si akosi neuvedomujú, že bez nich prosperita nepríde.

(Zdroj: https://www.trend.sk/trend-archiv/kratkozrakost-slovenskych-populistov-buducnost-prosperitu-nemyslia)

Ministerstvo životného prostredia SR oceňuje vyjadrenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej, ktoré predniesla v pléne Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Zuzana Čaputová v správe o stave republiky podľa ministerstva životného prostredia ocenila podporu ambicióznych klimatických cieľov, pokrok v oblasti obehového hospodárstva, či reformu národných parkov. Prezidentka pozitívne zhodnotila tiež zavedenie zálohovania PET fliaš a plechoviek od budúceho roku. Prezidentka Čaputová tým dala najavo, že aj ona si uvedomuje vážnosť stavu a naliehavosť ochrany životného prostredia. Stala sa tak prvou slovenskou hlavou štátu, ktorá ochrane životného prostredia venovala v správe o stave republiky toľko priestoru. Podľa vyjadrení ministra životného prostredia Jána Budaja v minulosti u politikov neexistoval rešpekt k hodnotám životného prostredia nevyhnutný na to, aby konali v prospech skutočnej ochrany životného prostredia.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/budajovo-ministerstvo-ocenilo-doraz-prezidentky-caputovej-na-zivotne-prostredie-v-sprave-o-stave-republiky/)

Deväť z desiatich obyvateľov Slovenska sa vie rozhodnúť, čo a kam patrí do jednotlivých nádob na triedený odpad, pričom takmer polovica si to samostatne zisťuje priebežne. Podľa reprezentatívneho prieskumu v slovenskej online populácii sú fanúšikmi triedenia ženy, mladí ľudia, obyvatelia východného Slovenska a tí, čo žijú v dedinách a obciach. Pre organizáciu zodpovednosti výrobcov (OZV) ASEKOL realizovala prieskum medzi online populáciou nad 15 rokov agentúra Nielsen Admosphere v septembri a zameriavala sa na to, ako sú občania spokojní so systémom triedeného zberu. Takmer dve tretiny respondentov (61 %) považujú systém triedeného zberu na Slovensku za prehľadný. Medzi obyvateľmi veľkých miest a západného Slovenska považuje systém triedeného zberu za neprehľadný až 40 percent respondentov a z týchto aglomerácií pochádzajú aj účastníci prieskumu, ktorí vyhlásili, že ich téma nezaujíma.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106319/lepsime-sa-v-triedeni-odpadu-radi-to-o-sebe-hovorime-a-potvrdzuju-to-aj-statistiky.aspx)

V trvalých prevádzkach verejného a rýchleho stravovania by mali byť zakázané jednorazové plastové výrobky. Zakázané by mali byť aj na verejných podujatiach. Nápoje v jednorazových obaloch by nemali používať ani orgány štátnej správy. Vyplýva to z noviel zákonov o odpadoch a zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktoré vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania. Zákaz používania jednorazových plastov na verejných podujatiach envirorezort odôvodňuje tým, že v súčasnosti v 90 percentách prípadov neprichádza k správnemu triedeniu. Organizátor verejného podujatia, ktorý poskytne biologicky rozložiteľné výrobky, by mal následne zabezpečiť aj ich triedený zber. Výrobca jednorazového plastového výrobku by mal byť podľa návrhu povinný ponúknuť spotrebiteľovi opakovane použiteľnú alebo biologicky rozložiteľnú alternatívu, poprípade poskytnúť výrobok za úhradu. „Ide o výrobky, ktorých spotreba sa má znížiť za použitia hospodárskych nástrojov. Ide o zabezpečenie toho, aby sa plastové výrobky nahradili alternatívami, ktoré sú opätovne použiteľné, ale neobsahujú plasty“; vysvetľuje ministerstvo životného prostredia, ktoré predložilo novelu.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/h7q57yv/v-stravovacich-prevadzkach-by-mali-byt-zakazane-jednorazove-plasty/)

Obce by mali od roku 2025 zabezpečiť triedený zber aj na textil. Zakázať by sa malo tiež ukladanie bioodpadu z obchodov a distribúcie na skládku.  Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Novela, ktorú predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, reaguje aj na problémy aplikačnej praxe, najmä v oblasti nakladania s komunálnym odpadom v obciach. Cieľom návrhu zákona je sprehľadniť systém nakladania s triedeným odpadom v obciach vo vzťahu k organizáciám zodpovednosti výrobcov (OZV), ktoré v nich pôsobia. Upraviť by sa mali ustanovenia týkajúce sa zmlúv medzi OZV a obcou.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/r6fj3rf/obce-by-mali-od-roku-2025-zaviest-triedeny-zber-aj-na-textil/)

Mesto Detva nesúhlasí s návrhom Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR, ktoré chce lúky Poľany zaradiť do národného zoznamu území európskeho významu. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré samospráva zverejnila na svojej oficiálnej webstránke. Dôvodom zaradenia pozemkov do zoznamu má byť ochrana biotopov vyskytujúcich sa na týchto pozemkoch. Mesto upozorňuje, že časť z pozemkov sa nachádza aj v katastrálnom území mesta Detva. „Navrhujeme konanie zastaviť. Naše stanovisko sme už zaslali Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky,“ informoval primátor Ján Šufliarský. Podľa neho nesúhlas s postupom ministerstva už vyslovila aj Koordinačná rada Biosférickej rezervácie Poľana, ktorej členmi sú mestá Detva a Hriňová, dotknuté obce a najdôležitejšie skupiny reprezentujúce ľudí žijúcich a podnikajúcich pod Poľanou. Spôsob zverejnenia zámeru s takým rozsahom dosahov na vlastnícke práva formou verejnej vyhlášky považuje primátor za neprimeraný, pretože sa dotýka približne 1500 vlastníkov pozemkov a navyše zasiahne aj do rozvojových zámerov obcí a miest.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/detva-nesuhlasi-aby-boli-luky-polan/580423-clanok.html)

V budúcnosti bude existovať množstvo odpadov s vysokou energetickou hodnotou, ktoré radi umiestnime do vhodných energetických zariadení,” uviedol zástupca českých odpadárskych firiem. České odpadárske spoločnosti hlásia problém s umiestňovaním zvyškov z triedenia plastov. Vláda schválila novelu zákona o odpadoch, podľa ktorej každý výstup z úpravy odpadu musí byť umiestnený niekam mimo skládky. “Podľa novej legislatívy defacto nemôže vznikať nevyužiteľný odpad,” uviedol Petr Havelka výkonný riaditeľ Českej asociácie odpadového hospodárstva na nedávnej konferencii Dny teplárenství a energetiky. Podobný stav hrozí aj na Slovensku po zavedení povinnej úpravy odpadu pred skládkovaním od roku 2023.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106322/petr-havelka-keby-tu-boli-zevo-na-upraveny-odpad-problem-s-vymetmi-by-zmizol.aspx)

Slovenské teplárenstvo sa priblížilo k jednej zo svojich najväčších investícií. Stovky miliónov eur dostanú firmy u nás na to, aby stavali alebo zlepšovali súčasné technológie. A vo výsledku by mali fungovať efektívnejšie a s nižšími emisiami. Rozsiahle projekty by sa mali spustiť už budúci rok. Poslúži im na to takzvaný modernizačný fond. Vznikal síce s menšou pompou, ale predsa popri fonde obnovy. Prostredníctvom neho sa majú podporovať obnoviteľné zdroje a už spomínané zmeny v teplárňach. Fungovať bude iba v krajinách z východnej časti Európy, v prípade Slovenska by sme mali mať takto k dispozícii v priebehu 10 rokov 1,56 miliardy eur.

(Zdroj: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/10090687-blizi-sa-velke-finale-teplari-maju-na-dosah-miliardu)

Rezorty vnútra a životného prostredia sa dohodli na spôsobe odstránenia škodlivých látok z areálu bývalej fabriky Chemko Strážske v Michalovskom okrese. Ako vyplýva z Informácie o postupe riešenia mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa v lokalite Chemko, a.s. Strážske a návrhu riešenia mimoriadnej situácie, ktorú odobrila vláda, kontajnery s nebezpečnými látkami z lokalít „Ošipáreň“ a „Prameň“ zložia na pozemku zabezpečenom Ministerstvom životného prostredia SR.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/ministerstva-sa-dohodli-na-odstraneni-skodlivych-latok-z-arealu-chemko-strazske/)

Viaceré odpadové firmy falšujú čísla o zrecyklovaní odpadu zo žltých kontajnerov potvrdenkami za zrecyklovanie priemyselného odpadu. Denníku E to tvrdia štyri nezávislé zdroje z odpadového biznisu a ministerstva životného prostredia. Na podvodnú schému v odpadovom biznise upozornili po tom, čo sa prevalila kauza spaľovania plastového odpadu z Pezinka. Tá je podľa nich len „špičkou ľadovca“.

(Zdroj: https://e.dennikn.sk/minuta/2555434)