Týždenný monitoring médií 29. 11. – 5. 12. 2021

Štát sa stáva najväčším investorom v energetike. Uplynulý týždeň uzreli svetlo sveta plány na tri nové veľké investície. 

Na Vodnom diele Gabčíkovo plánuje Vodohospodárska výstavba postaviť novú elektráreň a vďaka nej do energetického mixu pribudne 37, 2 gigawathodín ročne. To má zabrániť emisiám skleníkových plynov, ktoré sú v súčasnosti emitované paroplynovými, respektíve uhoľnými elektrárňami v objeme 15-tisíc ton CO2, respektíve 33- tisíc ton CO2 ročne. Zároveň by to znamenalo aj zvýšenie produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov na Slovensku o 0,8 percenta. Pokiaľ ide o celosvetový pohľad, tak to dovolí rýchlejšie plnenie dlhodobých cieľov dekarbonizácie a klimatickej neutrality.

V Jaslovských Bohuniciach s veľkou pravdepodobnosťou pribudne k dvom jadrovým blokom aj slnečná elektráreň. Jej výkon by mal byť 48 megawatov a to všetko za 60 miliónov eur. Investorom je Jadrová energetická spoločnosť Slovenska a čaká sa už len na EIA.  

A do tretice spolupráca štátu a súkromného investora. Za 30 miliónov eur vznikne v Martine prvá veľkovýrobňa bioplynu z komunálneho bioodpadu. Postavia ju spolu štátny Slovenský plynárenský priemysel s dcérou rakúskej odpadovej firmy Brantner. Zariadenie pomôže zredukovať skládkovanie a spaľovanie biologických odpadov. V pláne majú dva ďalšie spoločné projekty.

Krátke zastavenie pri tom, čo naozaj mešká. Nový zákon o rozšírenej zodpovednosti výrobcov obalov a neobalových výrobkov, pod ktorý sa majú spod súčasného zákona o odpadoch „presunúť“ obaly a neobaly, ani do konca roka 2021 nebude na svete. Mal byť na jeseň. 

Nebude ani reforma posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) – odkladá sa. Bola v tohtoročnom legislatívnom pláne vlády, už v januári 2021 mala byť údajne pripravená. Zatiaľ nič. 

Ale aby sme neboli voči envirorezortu nespravodliví, skôr bude (asi) triedenie textilného odpadu. Podľa nariadenia EÚ sa tak malo stať od roku 2025. V roku 2018 skončilo na slovenských skládkach 16 percent textilných odpadov, pričom recyklácia textilných odpadov dosiahla 29 percent.

Ďalšie udalosti v krátkom prehľade: 

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) navrhuje vybudovať na Slovensku sieť zberných dvorov, ktoré by fungovali ako lokálne centrá triedeného zberu komunálnych odpadov. Vzniknúť by mali v čo najväčšom počte miest a obcí. Vyplýva to z analýzy odpadového hospodárstva, členovia ZMOS-u ju predstavili v pondelok v Oravskej Polhore. Postupné zvyšovanie cien za skládkovanie a zatváranie skládok na Slovensku združenie označilo za veľký problém. Prvý podpredseda ZMOS-u Radomír Brtáň upozornil, že vo viacerých prípadoch sa bude komunálny zmesový odpad na skládku prevážať aj niekoľko stoviek kilometrov, čo so sebou nesie uhlíkovú stopu. „Navrhujeme, aby kapacity, ktoré sú vytvorené na Slovensku v súvislosti so skládkovaním odpadu, boli povolené dovtedy, kým kapacita vydrží a dokedy skládka nebude úplne zaplnená“; uviedol.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/zmos-navrhuje-vybudovat-na-slovensku-si/593993-clanok.html)

Envirorezort vníma pokles množstva vody v krajine ako dôsledok prebiehajúcej zmeny klímy. Rezort tak reagoval na Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý upozornil, že na Slovensku za posledných desať rokov klesá množstvo podzemnej aj povrchovej vody. Ministerstvo vypracovalo národný akčný plán adaptácie SR na zmenu klímy (NAP) a schválila ho vláda. Okrem iného sa zameriava aj na vodný režim či vodné hospodárstvo. Envirorezort ďalej poukazuje, že vypracoval koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Tá ustanovuje opatrenia v boji proti suchu a nedostatku vody v oblasti hospodárenia s vodou v krajine.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/mzp-vnima-pokles-vody-v-krajine-ako-d/593867-clanok.html)

Slovensko by malo upraviť zoznam citlivých a zraniteľných oblastí, ktoré sú ohrozené znečistením dusičnanmi z poľnohospodárstva. Celkový počet sa v porovnaní s rokom 2017 zvýšil z 1344 na 1395. Vyplýva to z materiálu, ktorý Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR predložilo do medzirezortného pripomienkového konania. Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zrážok do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd. V nich je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 miligramov na liter alebo v blízkej budúcnosti môže byť táto hranica prekročená, vysvetlil envirorezort. Ochrana vôd pred priamym a nepriamym znečisťovaním dusičnanmi z poľnohospodárskej činnosti je upravená tzv. dusičnanovou smernicou Európskej únie. Podľa nej by členské štáty mali revidovať zoznam zraniteľných oblastí najmenej každé štyri roky. Na Slovensku revíziu takýchto oblastí vykonali Výskumný ústav vodného hospodárstva a Slovenský hydrometeorologický ústav. Na vyradenie zo zoznamu je podľa revízie navrhnutých 121 zraniteľných oblastí.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/sr-by-mala-upravit-zoznam-zranitelnyc/593900-clanok.html)

Envirorezort vníma Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE) ako občiansku platformu. Podporilo aj aktivity v rámci podujatí Roadshow MySmeEU. Klimatická zmena a životné prostredie je aktuálne jednou z najdiskutovanejších tém v rámci CoFoE. V rámci Roadshow zástupcovia envirorezortu diskutovali o témach ochrany životného prostredia. Podujatia sa uskutočnili v Žiline, Poprade, Košiciach a v Bratislave počas augusta.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/envirorezort-vnima-cofoe-podporilo-v-r/594256-clanok.html)

Necelý mesiac od nástupu Záchrannej brigády Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Humennom a Kontrolného chemického laboratória civilnej ochrany (KCHL CO) v Jasove boli sudy s obsahom PCB látok a vedľajších produktov z výroby PCB z lokality Ošipáreň v areáli bývalého závodu Chemko Strážske odstránené a uložené v ADR kontajneroch. Nebezpečnými látkami v tuhom aj kvapalnom skupenstve bolo naplnených 15 kontajnerov, pričom každý z nich dokázal poňať až 10 ton odpadu.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/mv-sr-prva-etapa-sanacnych-prac-v-a/594323-clanok.html)

Mesto Košice a spoločnosť Kosit sa dohodli na pokračovaní vzájomnej spolupráce za rovnakých finančných podmienok ako doteraz. V utorok 30. novembra vstúpil do platnosti dodatok zmluvy na zber, prepravu a zneškodňovanie komunálneho odpadu v meste Košice. Informoval o tom Magistrát mesta Košice. Obe strany sa v ňom dohodli na možnosti predĺžiť zmluvu platnú od roku 2001 do momentu ukončenia verejného obstarávania, ktoré plánuje mesto Košice vyhlásiť v budúcom roku. Aj v roku 2022 budú platiť v súčasnosti platné podmienky zmluvy a nebudú sa zvyšovať ani poplatky za odpad, ktoré sa naposledy upravovali v roku 2010.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/mesto-kosice-sa-dohodlo-na-pokracovani-spoluprace-s-kositom-menit-sa-nebudu-ani-ceny/)

Od 1. decembra vstúpilo do platnosti vládne nariadenie, ktorým sa vytvorila nová sieť chránených oblastí Pralesy Slovenska. Informoval o tom minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) počas rokovania vlády. „Pralesy Slovenska obsahujú dohromady 6,5 tisíca hektárov pralesa v najprísnejšom stupni ochrany,“ uviedol Budaj. Tretinu tejto výmery predstavujú územia výskytu Tetrova hlucháňa, kvôli ktorého strate čelí Slovensko infringementu a súdu pred Európskym súdnym dvorom. „Verím, že aj dnešné (1. december pozn. redakcie) nadobudnutie právoplatnosti vzniku nových chránených území na takomto veľkom rozsahu presvedčí Európsku komisiu, že Slovensko si chráni svoje hodnoty a ochraňuje práve skutočne pôvodné lesy,“ podčiarkol minister.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/budaj-predstavil-novu-chranenu-oblast-pralesy-slovenska-rozprestiera-sa-na-viacerych-uzemiach/)

Envirofond by mal mať jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania dotácií. Začiatkom každého roka by mal zverejniť zoznam činností, ktoré podporí, aby záujemcovia vedeli, kedy môžu podávať svoje žiadosti o dotácie. Vyplýva to z novely zákona o Environmentálnom fonde (EF), ktorú v stredu posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Zvýšiť by sa podľa novely mali aj prostriedky na správu fondu do výšky troch percent z jeho ročného príjmu. EF by mal každý rok zverejniť špecifikácie na predkladanie žiadostí do 31. marca.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/envirofond-by-mal-mat-jednoduchsi-pro/594665-clanok.html)

Spoločnosť Kosit plánuje v najbližších rokoch investovať do modernizácie spracovania odpadu 150 miliónov eur. Najväčší objem financií bude využitý na novú linku Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) v mestskej časti Barca v Košiciach. Spoločnosť Kosit v Košiciach prevádzkuje Zariadenie na energetické využitie odpadu uvedené do prevádzky v roku 1991.

(Zdroj: https://kosice.korzar.sme.sk/c/22794614/kosit-chce-investovat-do-modernizacie-svojich-zariadeni-investovat-150-milionov-eur.html)

Dlho očakávaná reforma procesu posudzovania vplyvov na životné prostredia (EIA) sa odkladá. Vyplýva to z reakcie ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) na otázky Odpady-portal.sk. Novelu zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ministerstvo označovalo za jeden z dvoch najdôležitejších legislatívnych zámerov v roku 2021 a počítal s ňou aj tohtoročný plán legislatívnych úloh vlády. V januári 2021 rezort oznámil, že legislatívnu riešenie má pripravené.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106450/reforma-eia-viazne-mzp-odklada-novy-zakon-o-posudzovani-vplyvov-na-zivotne-prostredie.aspx

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR hodnotí klimatickú konferenciu v Glasgowe (COP26) ako úspešnú. Ukázala, že jej základnou hodnotou pri riešení klimatickej zmeny je solidarita. Celkový výsledok konferencie hodnotí ako “ambiciózny v duchu umenia možného”. “Pozícia MŽP bola na klimatickej konferencii jasná. MŽP urobí všetko preto, aby sme klimatickú neutralitu dosiahli na Slovensku čím skôr. K tomuto cieľu môže prispieť každý z nás,” skonštatoval rezort. Konferencia potvrdila podľa envirorezortu nedostatočné financovanie adaptácie na zmenu klímy v rozvojových krajinách. Vyzvala k zvýšeniu príspevkov aspoň na úroveň, ako sú poskytnuté financie pre znižovanie emisií. Financovanie adaptácie na zmenu klímy by malo byť adekvátne a predvídateľné vrátane financovania Adaptačného fondu, tvrdí MŽP. Po dvojročnom procese sa definuje dlhodobý, globálny cieľ pre adaptáciu.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/mzp-hodnoti-klimaticku-konferenciu-v/594852-clanok.html)

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR okamžite preverí aktuálny stav čistenia odpadových vôd v niekoľkých z 19 aglomerácií. Európska komisia (EK) totiž Slovensku, ako aj iným krajinám, zaslala formálne oznámenie, tzv. infringement v súvislosti s nesprávnou aplikáciou smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Vyhodnotila totiž, že Slovensko nemá vybudované dostatočne primerané systémy čistenia odpadových vôd v 19 z celkovo 356 aglomerácií. Komisia vychádzala z údajov za rok 2016, preto mohlo podľa MŽP SR v niektorých z 19 aglomerácií dôjsť k odstráneniu nedostatkov.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/mzp-preveri-aktualny-stav-cistenia-o/594979-clanok.html)

Súkromní vlastníci lesov pri Kežmarku a Spišskej Belej využili možnosť čerpania finančnej podpory zo strany Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia. Podľa rezortu životného prostredia ide o príklad spolupráce lesníkov a štátnych ochranárov, keď spoločne prispievajú k adaptácii lesných ekosystémov na zmenu klímy na územiach Natura 2000. ŠOP SR vyplatila miestnym súkromným vlastníkom prostredníctvom piatich projektov so štátnou pomocou na podporu prírode blízkeho obhospodarovania lesa (PBOL) už viac ako dva milióny eur. Do konca roku 2023 preplatia štátni ochranári vyše desať miliónov eur v rámci celého Slovenska na realizáciu takýchto opatrení na území takmer 22-tisíc hektárov.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/x9ecjtb/z-ochrany-lesov-na-spisi-profituju-aj-sukromni-vlastnici-uvadza-ministerstvo/)

Ilustračné foto: pexels.com