Týždenný monitoring médií 3. 1. – 9. 1. 2022

Sú jadro a plyn zelené, ale sú fuj a nechceme ich? Tak stála otázka uplynulého týždňa a tak bude stáť ešte minimálne najbližšieho pol roka, počas predsedníctva Francúzska EÚ. Pre jadro aj plyn to je v zásade šťastie. Pri všetkej úcte k „úspešnému slovenskému predsedníctvu“ (R. Fico), teraz stojí pred najväčšími členskými krajinami jedna z najväčších výziev. Francúzsko je podporovateľom a využívateľom jadrovej energetiky. Nemecko postupne odstavuje svoje jadrové elektrárne. Belgicko (Brusel!!!) do roku 2025. Aj Nemecko tlmí ťažbu uhlia (menej ako jeho dovoz), aj buduje Nord Stream 2. Takže srdečné pozdravy Gerhardovi Schröderovi, ktorý sa hneď po skončení kancelárskeho mandátu nechal zamestnať v Gazprome.

Slovenským šťastím je to, že práve veľké mocnosti budú musieť rokovať o kompromise. Jeho podoba sa už črtá. Ako vo svojej analýze napísal denníkN Európska komisia navrhla, aby sa využil existujúci rámec: princípy zelených cenných papierov stanovené združením International Capital Market Association. Tieto pravidlá vylučujú zemný plyn zo „zeleného financovania“. Neznamená to, že plynárenské projekty nebudú môcť dostať žiadne peniaze z fondu obnovy. Akurát nebudú môcť pochádzať z 30 percent, krytých zelenými cennými papiermi. Plynárenské projekty, ktoré členské štáty zahrnuli do národných plánov, odsúhlasených Európskou komisiou a Radou, by tak svoje financovanie dostali. Posilnil by sa však trend vylučovania plynárenstva z rýchlo rastúceho segmentu zelených cenných papierov. Druhým príkladom je decembrový návrh nových pravidiel štátnej pomoci, ktoré majú uľahčiť financovanie zelených projektov. Štátne financovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, elektromobility či zlepšovania energetickej efektívnosti budov bude mať voľnejšie pravidlá pri rozhodovaní o pomoci a jej výške. V prípade zemného plynu zvolila Komisia „pragmatický prístup“.

Experti ale varujú pred niekoľkými možnými problémami, ktoré môžu ohroziť fungovanie EÚ, ako celku. Spolupráca Nemecka a Francúzska je mnohými označovaná za návrat k dvojrýchlostnej EÚ. To znamená, že na dohodu už nebude potrebný súhlas všetkých členských krajín. Plyn dostal možnosť fungovať s jasnými podmienkami, jadrová energetika ale tiež. EÚ už prisľúbila pomoc pri budovaní jadrových reaktorov „nového typu“, no podmieňuje to vybudovaním bezpečných a „trvalo udržateľných skládok jadrového odpadu“. Jednoduchá otázka: Čo sa v ktoromkoľvek regióne Európy rozpúta, ak tam niekto naplánuje skládku jadrové odpadu? Peklo. Ak nebude ďalej putovať napríklad do Ruska, ale to je ďalšie predĺženie energetickej závislosti na tejto stabilitou neoplývajúcej krajine – a to na desaťročia.

Problémov viac ako dosť a to sme sa ani nedostali k takej dôležitej téme ako je zálohovanie PET fliaš a plechoviek od nápojov. A aj to je, bez irónie, dôležitá téma, aj keď už v konečnom dôsledku lokálna téma.  Nabudúce. Zvyšok TU.

V novom roku bude Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR presadzovať v oblasti jadrovej výroby ďalší rast transparentnosti. Bude tiež iniciovať sieť monitorovacích staníc, zameraných na rádionuklidy v ovzduší, v pôde a vodách. Na sociálnej sieti o tom informoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Potrební a rizikoví spolubývajúci „Jadrové zariadenia sú na Slovensku zatiaľ potrební, ale mimoriadne rizikoví spolubývajúci. Envirorezort preto bude stáť aj v roku 2022 na strane ľudí, ktorých zdravie a životné prostredie musia byť na prvom mieste aj v takej oblasti, akou je jadrová energetika,“ uviedol Budaj. Mimoriadne manažérske výzvy sú pred MŽP v roku 2022 z hľadiska reformy dvoch štátnych podnikov – Slovenského vodohospodárskeho podniku a Vodohospodárskej výstavby, a to najmä z hľadiska Plánu obnovy a odolnosti SR. V rámci tohto plánu začne Slovenská agentúra životného prostredia od začiatku roka 2022 akvizíciu záujemcov o Zelenú obnovu rodinných domov.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/budaj-presadzuje-rast-transparentnosti-v-jadrovej-vyrobe-zalezi-mu-aj-na-lepsej-ochrane/)

NKÚ konštatoval, že Slovensko v súčasnosti nemá vypracovanú stratégiu manažmentu sucha. Zistenia a odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR berie Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR na vedomie a v ďalšom období sa nimi bude zaoberať. Pre TASR to uviedlo tlačové oddelenie MŽP v reakcii na konštatovanie NKÚ, že Slovensko nie je pripravené na riešenie sucha natoľko, aby dokázalo znížiť hrozby pre životné prostredie a spoločnosť. „MŽP bude podporovať vytvorenie orgánu so silným mandátom vlády SR na koordináciu politiky manažmentu sucha v rámci SR v súlade s odporúčaním NKÚ v protokole,“ uistil tlačový odbor. Dodal, že aktuálna Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy a Akčný plán pre implementáciu Stratégie adaptácie SR na zmenu klímy vytvárajú dostatočne účinný rámec pre určenie základných opatrení na riešenie sucha. „MŽP okrem toho v roku 2021 pripravilo strategický dokument ´Koncepcia vodnej politiky SR na roky 2021 – 2030 s výhľadom do roku 2050´, ktorý sa zaoberá širokým spektrom vodohospodárskych problémov, a teda aj problematikou sucha a zmierňovaním jeho následkov,“ spresnilo ministerstvo.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/91zt17l/envirorezort-sa-bude-zaoberat-zisteniami-nku-v-oblasti-riesenia-sucha/)

PET fľaše sa zálohujú v desiatich krajinách Európy – vo Fínsku, Švédsku, v Nórsku, Dánsku, Nemecku, Litve, Estónsku, Chorvátsku, Srbsku a na Islande. Najlepšie výsledky vykazujú pobaltské a škandinávske systémy, ktorými sa aj Slovensko inšpirovalo. Návratnosť je až 90 percent. Zodpovednosť však neleží len na pleciach spotrebiteľov, ale aj obchodníkov, výrobcov nápojov a ich obalov. Zálohový systém patrí k nástrojom obehovej ekonomiky. Prispieva k tomu, aby jednorazové obaly z nápojov nekončili ako odpad, ale znova sa využili v podobe surovín na výrobu nových obalov. Výrobcom taktiež pomôže splniť požiadavky európskej legislatívy. Do roku 2025 by totiž každá nová fľaša mala obsahovať minimálne 25 percent recyklátu. V porovnaní s triedeným zberom vyhráva tento systém nielen vyššou efektivitou, teda získaným množstvom suroviny, ale najmä jej čistotou. Recyklovať sa dajú aj PET fľaše z triedeného zberu, ale tie môžu by kontaminované inými plastovými materiálmi alebo odpadmi. „Recyklovaný materiál používaný na výrobu obalov pre potraviny a nápoje podlieha omnoho prísnejším požiadavkám na hygienu a bezpečnosť v porovnaní napríklad s recyklovaním PET fliaš na výrobu pneumatík alebo oblečenia,“ vysvetľuje Michal Čubrík, manažér pre vonkajšie vzťahy spoločnosti Coca-Cola HBC Česko a Slovensko. Zálohový systém na Slovensku je pre spoločnosť Coca-Cola jedným z prostriedkov, ako naplniť svoje záväzky v oblasti udržateľnosti. Najväčší výrobca nápojov na svete sa zaviazal do roku 2030 vyzbierať a recyklovať toľko obalov, koľko vyprodukuje. Ambíciou spoločnosti je aj výrazne zvýšiť podiel recyklátu vo svojich nápojových obaloch, do roku 2025 by ho v PET fľašiach malo byť minimálne 50 percent. V uzavretom systéme, akým je zálohovanie, sa PET fľaše dajú recyklovať niekoľkokrát, kým sa materiál neznehodnotí. S technologickými inováciami recyklácie sa zvyšuje počet cyklov, v ktorých má surovina požadovanú kvalitu.

(Zdroj: https://hnonline.sk/prakticke-hn/17876422-za-prazdnu-flasu-vam-obchody-zaplatia-slovaci-sa-dostali-do-klubu-spolu-s-danmi-nemcami-ci-normi)

Reformu národných parkov, ktorá prešla minulý rok v decembri, napísali v Bratislave za zeleným stolom. Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR Richard Takáč (Smer-SD) v hodnotení roku 2021 v oblasti životného prostredia. „Jediné, čo sa takzvanou reformou národných parkov odhalilo je, že ministerstvo životného prostredia je v absolútnom područí tretieho sektora a mimovládok“; skonštatoval Takáč. Má tiež pochybnosti, či za reformou nie je snaha získať peniaze z plánu obnovy tak, aby ich využili mimovládne organizácie. Takáč poukazuje, že minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) obišiel “zaužívané legislatívne kroky” a reformu predložil cez koaličných poslancov NR SR ako poslanecký návrh. “Žiadne medzirezortné pripomienkové konanie, žiadne diskusie naprieč dotknutých subjektov. Žiadne vyčíslené dosahy, žiadne dosahy na sociálny život v regiónoch,” tvrdí. Takáč zároveň pripomenul, že Smer-SD odmieta reformu, ktorá sa dotkne tisícok ľudí a zlikviduje vidiek.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-reformu-narodnych-parkov-nap/601782-clanok.html)

Mesto Partizánske do budúcna neplánuje rozšíriť skládku odpadu v Brodzanoch (okres Partizánske).Súvisiacu investíciu v hodnote viac ako 55.000 eur preto navrhlo vyradiť z majetku mesta ako zmarenú. Odobrili to mestskí poslanci na svojom poslednom rokovaní.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/partizanske-neplanuje-rozsirit-skl/601849-clanok.html)

Necelých 20 kilometrov od centra Madridu sa nachádzajú dve skládky odpadu, z ktorých do ovzdušia v obrovských množstvách uniká metán. Plyn s mnohonásobne silnejším skleníkovým efektom ako oxid uhličitý sa v auguste 2021 dostával do ovzdušia v objeme takmer 9 000 kg za hodinu. Informovala o tom Európska vesmírna agentúra (ESA). Na základe satelitných snímok vo vysokom rozlíšení sa úniky metánu podarilo identifikovať výskumníkom z holandského Inštitútu pre výskum vesmíru SRON a organizácie GHGSat.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106496/z-dvoch-skladok-unikaju-tisice-kil-metanu-za-hodinu-ukazali-satelitne-snimky.aspx)

Zaujímavá štúdia odhaľuje vysoký priemerný voľnobeh úžitkových vozidiel (nákladných áut a autobusov), ktorý by sa dal eliminovať ich elektrifikáciou. Podľa údajov štúdie Národného laboratória pre obnoviteľnú energiu (National Renewable Energy Laboratory, NREL) získaných zo 415 ťažkých vozidiel so spaľovacím motorom flotily DNA (v 36 štátoch) počas viac ako 120 000 hodín prevádzky, úžitkové vozidlá zostávajú nečinné so spusteným motorom približne 1 až 4 hodiny denne. Údaje sa líšia podľa typu vozidla. Nákladné auto s naftovým motorom beží na voľnobeh takmer polovicu prevádzkového času, tranzitný autobus je nečinný viac ako 40 % času.

(Zdroj: https://techbox.dennikn.sk/dieslove-sialenstvo-kamiony-a-autobusy-bezia-na-volnobeh-cele-hodiny/?ref=mpm&_ga=2.190726188.662499091.1635725799-412966900.1625996784)

Práca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR nie je dostatočná, najmä v oblasti klimatickej krízy a dlhodobo zanedbávaných problémov životného prostredia na Slovensku. Pre TASR to uviedol europoslanec Martin Hojsík v hodnotení roku 2021 v oblasti životného prostredia. Envirorezort by sa podľa neho mal tento rok sústrediť na zmierňovanie následkov klimatickej krízy, príprava na jej dosahy má byť prioritou nielen pre MŽP.
Politický výtlak ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽANO) pri presadzovaní reforiem zhodnotil Hojsík ako dosť slabý, a to najmä pri reformách a zákonoch smerujúcich k ochrane klímy. Hojsík si myslí, že v oblasti klímy ministerstvo zlyhalo doma aj na európskej úrovni. „Klíma má byť nadrezortnou prioritou štátu, no, žiaľ, tak to v skutočnosti nevyzerá. Pripravovať sa na dosahy klimatickej krízy a snažiť sa ich zmierniť, to už dávno nemôže byť len agendou jedného úradu,“ hovorí Hojsík. Niekedy má podľa vlastných slov pocit, akoby si envirorezort neuvedomoval, že klimatická kríza je tá najväčšia existenčná výzva.

(Zdroj: TA SR)

Zelená linka Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR eviduje 140 podnetov súvisiacich s ochranou zvierat. Viac ako 30 sa týkalo podozrenia z týrania zvierat. Zelená linka o tom informuje na sociálnej sieti.
Približuje, že ďalších 35 podozrení sa týkalo zlej a zanedbanej starostlivosti o zviera. Rovnako 35 podnetov bolo zaradených do kategórie ohrozovanie zvierat. „Ostatné podnety sa týkali nálezov mŕtvych alebo zranených zvierat a živočíchov a stretov s voľne žijúcimi živočíchmi,“ uviedla linka.
Zelená linka envirorezortu je pre verejnosť k dispozícii od 8.00 do 18.00 h na bezplatnom telefónnom čísle 0800 144 440 či e-mailovej adrese zelena.linka@enviro.gov.sk. Prostredníctvom linky je možné anonymne ohlásiť porušovanie zákonov, ktoré majú chrániť životné prostredie. Od augusta minulého roka začala prijímať aj podnety súvisiace s týraním zvierat.

(Zdroj: TA SR)

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) prichádza tento rok s enviroakadémiou. Jej cieľom bude pokryť kľúčové aspekty životného prostredia z hľadiska miestnej územnej samosprávy. TASR o tom informoval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Združenie bude venovať pozornosť odbornému vzdelávaniu zamestnancov miest a obcí a zvyšovaniu ich environmentálneho povedomia, hovorí Kaliňák. Približuje, že sa budú pripravovať aktivity na posilnenie spolupráce združenia so zainteresovanými skupinami, ako aj exkurzie zamerané na prezentáciu príkladov dobrej praxe. V týchto aktivitách budú podľa Kaliňáka pomáhať odborníci z jednotlivých oblastí, ako sú odpadové hospodárstvo, cirkulárna ekonomika, vodné hospodárstvo, predchádzanie a zmierňovanie nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy, zlepšenie kvality ovzdušia, udržateľnosť budov, energetická efektívnosť a redukcia oxidu uhličitého, plynová mobilita a zeleň.

(Zdroj: TA SR)

Považskobystrická radnica chce kúpiť nádoby a vrecia na odpad na najbližšie dva roky za takmer 206.000 eur. Výzvu na predkladanie ponúk zverejnilo mesto vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.
Pri nádobách na odpad predpokladá radnica hodnotu zákazky vo výške takmer 60.000 eur, predpokladaná cena vriec je viac ako 146.000 eur. V predpokladaných cenách je aj dovoz nádob a vriec do sídla obstarávateľa.
Lehota na predkladanie ponúk je do 18. januára, doba trvania zákazky alebo rámcovej dohody s víťazným uchádzačom je 24 mesiacov.

(Zdroj: TA SR)

Exminister životného prostredia László Sólymos víta spustenie zálohovania plastových fliaš a plechoviek. Tvrdí, že cez zálohovanie sa z odpadu stáva recyklovateľná surovina, vďaka čomu bude Slovensko čistejšia a zdravšia krajina.
      „Bol to proces zložitý a náročný, ale oplatilo sa. Slovensko stojí na čele tohto úsilia, je prvou krajinou v celej strednej Európe, ktorá zálohovanie zavádza. Z odpadu sa stáva recyklovateľná surovina, vďaka čomu bude Slovensko čistejšia a zdravšia krajina,“ uviedol Sólymos.

(Zdroj: TA SR)

Na jednom z najväčších cintorínov v Bratislave, na cintoríne Vrakuňa, spúšťa mestské pohrebníctvo Marianum projekt separovania odpadu. Onedlho tam pribudnú aj kompostéry na biologicky rozložiteľný odpad. Pohrebníctvo realizovalo v októbri 2021 na cintoríne Vrakuňa analýzu obsahu tamojších košov, ktorá ukázala, že 86,80 percenta odpadu by sa dalo vytriediť. Stojiská sú umiestnené pri hlavnom vchode a pri vchode od vrakunského lesíka. Jednotlivé kontajnery sú označené tak, aby návštevníkom bolo ihneď jasné, aký typ odpadu majú kam vyhodiť. V krátkom čase tam budú umiestnené aj kompostéry určené výlučne na biologicky rozložiteľný odpad zo zvyškov kvetín, kytíc, lístia, zeminy z črepníkov, trávy či drevenej štiepky. Marianum verí, že sa týmto projektom prispeje k efektívnejšiemu spracovaniu odpadov vznikajúcich na cintoríne. Taktiež aj k využitiu kompostu z kompostérov, napríklad pri sadení novej kvetinovej výzdoby na hroboch.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/bratislava-na-cintorine-vrakuna-spu/602074-clanok.html)

V uliciach Bratislavy pribudne do 6. januára viac ako 500 ohrádok na vianočné stromčeky. Hlavné mesto ich umiestňuje do ulíc v spolupráci so spoločnosťou OLO – Odvoz a likvidácia odpadu a Komunálnym podnikom Bratislavy. S odvozom stromčekov začnú 10. januára, posledný odvoz sa uskutoční 11. februára.

(Zdroj: https://bratislava.sme.sk/c/22814945/v-uliciach-mesta-pribudne-viac-ako-500-ohradok-na-vianocne-stromceky.html)

Medvede z Národnej zoologickej záhrady v Bojniciach testovali odolnosť ochrannej konštrukcie na nádoby na kuchynský odpad. Testy konštrukcie, ktorá má zabrániť prístupu medveďov do nádob, zabezpečila bojnická zoo v spolupráci so Štátnou ochranou prírody (ŠOP) SR. Informoval o tom hovorca zoo Pavel Procner.
 Ochrannú konštrukciu navrhla trenčianska spoločnosť, ktorá sa venuje systému zberu odpadu v zmysle platnej legislatívy. „Konštrukcia mala oceľový rám, pozinkované plechy, otvor na vhadzovanie odpadu a obslužný uzamykateľný otvor na umiestnenie nádoby na odpad,“ opísal Procner.
Konštrukciu podľa neho testovali trojročné medvede s hmotnosťou od 100 do 150 kilogramov, zaujímal ich hlavne obsah nádoby, a to bol v tomto prípade kuchynský odpad. „Konštrukcia nápor medvedej sily a umu vydržala, no boli deformované dôležité časti. Preto naša spolupráca so ŠOP SR bude pokračovať, prototyp sa vylepší o nedostatky, ktoré sa zistili pri tomto testovaní a v budúcnosti vykonáme ďalšie testy,“ priblížil Procner s tým, že pokiaľ tento kryt prejde testom bojnických medveďov, bude sa testovať priamo v prírode v teréne.

(Zdroj: TA SR)

Takmer tretina oslovených Slovákov by zvažovala kúpu vozidla na stlačený zemný plyn (CNG), ak by bola na Slovensku hustejšia sieť plniacich staníc na CNG. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ) realizovala agentúra AKO na vzorke tisíc respondentov. Na Slovensku je v súčasnosti verejne dostupných 16 plniacich staníc na CNG a autá na plynový pohon tvoria len percento z celkovo registrovaných vozidiel.

(Zdroj: https://ekonomika.sme.sk/c/22815223/takmer-tretina-slovakov-by-zvazovala-kupu-vozidla-na-zemny-plyn-ak-by-bolo-viac-plniacich-stanic.html)

Brusel zaviedol v roku 2005 do praxe svetový unikát – systém EU ETS. Jeho cieľom bolo zraziť produkované emisie a prispieť tým k zmierneniu klimatických zmien. Recept Únie je jednoduchý. Najväčším znečisťovateľom a spotrebiteľom energií dáva časť emisných povoleniek zdarma, ktorých je však každý rok menej, a zvyšok si musia kupovať. Problémom emisných povoleniek je tiež to, že ich cena stále rastie. Za posledné dva roky podľa analytika Capital Markets Adama Hrdličku ich hodnota stúpla takmer o 200 percent, pričom v decembri sa vyšplhali až na takmer 89 eur za tonu CO2. Spôsobuje to práve fakt, že výrobcovia dostávajú čoraz menej povoleniek zdarma a viac musia nakupovať, a tiež to, že sa stali podľa svojich slov cieľom špekulantov. Tu však vznikajú dva veľké problémy. Výrobcovia totiž, aj keď emitujú čoraz menej, platia viac. Čo je ešte horšie, ich hodnota sa premieta do cien vyrobenej energie a energeticky náročné podniky tak platia túto „skrytú daň“ hneď dvakrát.

(Zdroj: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/18057824-oceliarov-dusia-povolenky-energie-aj-chystane-opatrenia-ciele-bruselu-takto-nesplnime-tvrdia)

Rozšírená zodpovednosť výrobcov naštartovala udržateľný rozvoj triedeného komunálneho zberu odpadu. V roku 2020 bolo vyzbieraných o osem percent viac vytriedeného komunálneho odpadu než v predošlom roku. „V nastavení systému triedeného zberu, je vždy čo zlepšovať, ale je nespochybniteľné a preukazujú to i dáta, že je nastavený dobre, z roka na rok prináša lepšie výsledky,“ uviedla generálna riaditeľka Envi – Pak Hana Nováková.  V roku 2020 bolo vyzbieraných 327 747 ton vytriedeného komunálneho odpadu. V roku 2019 šlo o 303 164 ton. Od zavedenia rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2016 vzrástlo množstvo vytriedených zložiek o 133 percent.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/vytriedeneho-komunalneho-odpadu-sa-vlani-vyzbieralo-vdaka-rozsirenej-zodpovednosti-vyrobcov-opat-o-nieco-viac/)

Taliansko – americká automobilka Fiat Chrysler chce do roku 2028 úplne zastaviť výrobu vozidiel so spaľovacím motorom. Spoločnosť v stredu oznámila, že svoj prvý elektromobil uvedie na trh do roku 2025. Fiat Chrysler je súčasťou skupiny Stellantis, ktorá vlastní aj francúzsku automobilku PSA Peugeot.

Stellantis podniká aj na Slovensku. Trnavský závod automobilky je lídrom vo výrobe malých vozidiel segmentu B-mainstream. Aktuálne produkuje modely Citroën C3 a Peugeot 208.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/vpriemysle/chrysler-do-roku-2028-ukonci-vyrobu-aut-so-spalovacim-motorom-sustredi-sa-na-vyrobu-elektromobilov/)

Ilustračné foto: pexels.com