Týždenný monitoring médií 5. 12. – 12. 12. 2021

Už viac ako 40 rokov sa v médiách, v rôznych vlnách a v rôznej kvalite, písalo o mimoriadne nebezpečných polychlórovaných bifenyloch (PCB) zakopaných kde – kade v okolí dnes už vlastne bývalého, kedysi štátneho a potom sprivatizovaného, Chemka Strážske. Aspoň časť problému sa podarilo, po dohode Ministerstva vnútra SR a Ministerstva životného prostredia SR vyriešiť tým, že ich príslušníci Hasičského zboru naložili do špeciálnych kontajnerov a odviezli na likvidáciu. Hasičom pribudla ďalšia neoceniteľná a zatiaľ nie veľmi docenená skúsenosť. 

No odvozom PCB sa celý problém pre región nekončí, lebo keby sa mal skončiť odchodom  posledného hasiča a potľapkaním sa po ramenách, bolo by to len jeho zametenie pod koberec. Preto potešila správa, že praktické skúsenosti pri likvidácii toxických látok by výskumníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) chceli využiť i v budúcnosti. Okrem plánu vytvoriť na fakulte chemickej a potravinárskej technológie Centrum pre riešenie environmentálnych hrozieb a záťaží (CREHaZ) má škola záujem zriadiť v Strážskom spolupracujúce pracovisko pre praktické riešenie environmentálnych výziev. Na fungovaní pracoviska v Strážskom, ktoré by STU rada uviedla do prevádzky v priebehu niekoľkých rokov, by sa tiež mali podieľať regionálne inovačné centrá, Technická univerzita Košice a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Táto správa v praxi znamená asi toľko, keby k nám jedna z automobiliek chcela preniesť svoj vývoj. 

Je to aj veľká príležitosť pre turizmus v okolí, lebo Šírava, kedysi „slovenské more“, sa zmenila na slovenskú stoku. 

Minister Ján Budaj by si prial pod stromček schválenú reformu národných parkov. Ako to už býva, nerozhodnú mediálne prestrelky medzi rôznymi skupinami ochranárov, ŠTÁTNOU ochranou prírody a ŠTÁTNYMI lesmi, ktoré si tiež nie vždy rozumejú, ale to, čo sa podarí vyrokovať (čítaj zobchodovať) v parlamente. Bude to veľmi tesné hlasovanie. 

Viac sa môžete dočítať TU:

Mechanizmus na refundáciu nákladov sanácie envirozáťaže sa zavedie, poslanci Národnej rady (NR) SR prelomili veto prezidentky pri novele zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Zmeny podľa autorov novely reagujú na problém z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Predkladatelia poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva. Novela prináša podľa ministerstva životného prostredia systémové zmeny, “lebo vytvára mechanizmus, ktorý zabezpečí návratnosť verejných zdrojov vynaložených na sanáciu environmentálnych záťaží na pozemkoch súkromných vlastníkov”. Zúžia sa ňou tiež výnimky pre pôvodcov envirozáťaží.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/poslanci-prelomili-veto-prezidentky-pri/595109-clanok.html)

Domácnosti by mali získať finančnú podporu na odstraňovanie eternitových striech alebo iných odpadov s obsahom azbestu. O jednom finančnom mechanizme je už rozhodnuté, aktuálne však prebiehajú aj rokovania o nastavení podpory prostredníctvom iného mechanizmu. Vyplýva to z odpovedí Ministerstva životného prostredia SR (MŽP SR) na otázky denníka Odpady-portal.sk.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106454/domacnosti-budu-moct-vyuzit-podporu-na-odstranenie-eternitu-zo-striech-hlasi-mzp.aspx)

Znižovanie spotreby je najefektívnejším nástrojom boja proti klimatickej kríze. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Matejovič. Tvrdí, že klimatická kríza sa nedá riešiť len na regionálnej alebo národnej úrovni. Je potrebné koordinovať kroky s celým medzinárodným spoločenstvom. ,,Triedenie odpadu, týka sa to najmä plastov, je určite prospešné. Ale ak znížime spotrebu a nebudeme kupovať nápoje v plastových fľašiach, nebude treba toľko odpadu triediť“, poukazuje Matejovič. Obyčajným alibizmom je podľa klimatológa to, ak sa budeme tváriť ekologicky, ale zodpovednosť prenesieme na niekoho iného. ,,Ak napríklad zastavíme ťažbu uhlia a potom ho importujeme z inej krajiny, nič sa tým nevyrieši. Rovnako sa to týka aj spotrebného tovaru. Ak sa ten tovar vyrobí napríklad v Číne a dovezie sa k nám, opäť sa tým nič nevyrieši, pretože je úplne jedno, na ktorom mieste sa fosílne palivá spáli“, podotkol Matejovič s tým, že efekt je rovnaký.

(Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/znizovanie-spotreby-je-najucinnejsim-nastrojom-proti-klimatickej-krize) 

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) sa stala odborným garantom novej iniciatívy Sadíme budúcnosť. Vďaka iniciatíve bolo počas jesene podporených zhruba 30 výsadieb stromov. Informuje o tom Nadácia Ekopolis. Vďaka podpisu Memoranda o spolupráci tak poskytne SAŽP odbornú garanciu a inštitucionálnu podporu budúcim komunitným projektom v rámci iniciatívy. Hlavnou myšlienkou iniciatívy je podpora návratu funkčnej zelene do sídel a otvorenej krajiny a vytvoriť tak krajinu schopnú odolávať zmenám klímy.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/odbornym-garantom-iniciativy-sadime-buducnost-sa-stala-slovenska-agentura-zivotneho-prostredia/)

Do roku 2025 sa má znížiť podiel bioodpadu v zmesovom odpade na 25 percent. Do konca roka 2025 sa má dosiahnuť miera recyklácie odpadov z obalov aspoň do výšky 65 percent z celkovej hmotnosti obalov. Vo svojom profile na sociálnej sieti to uviedol Inštitút cirkulárnej ekonomiky na základe schválenia Programu odpadového hospodárstva na roky 2021 až 2025. Cieľom programu je upustenie od skládkovania odpadu. Zameraný je aj na odpad z textilu, bio plastov, pneumatík, stavebnín či na spaľovanie. Inštitút pripomína, že v dôsledku dlhodobého zanedbávania odpadového hospodárstva čelí Slovensko infringementu, teda právnemu konaniu zo strany Európskej komisie.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/slovensko-by-malo-znizit-do-roku-2025-podiel-bioodpadu-v-zmesovom-odpade-na-25-percent/)

Dlho očakávaná novela zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej výroby elektriny a tepla (VÚ KVET) je na svete. Materiál, ktorý Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) pôvodne plánovalo predložiť už v júni tohto roka, je v medzirezortnom pripomienkovom konaní od stredy 1. decembra. Návrh je možné pripomienkovať do 21. decembra. Hlavným cieľom novely je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (smernica o OZE). V prípade, ak návrh prejde legislatívnym procesom, zmeny majú nadobudnúť účinnosť od 1. júla 2022.

(Zdroj: https://www.energie-portal.sk/Dokument/ministerstvo-navrhuje-kriteria-udrzatelnosti-pre-biomasu-a-nove-pravidla-pre-lokalne-zdroje-107653.aspx)

Zálohované PET fľaše a plechovky majú smerovať naspäť do obchodov. Ministerstvo tvrdí, že adekvátne tomu treba znížiť nároky na poskytovaný objem nádob pre plast a kovy. Zálohovanie nápojových obalov, ktoré sa na Slovensku dostane do praxe už od 1. januára 2021, ovplyvní súčasný systém triedenia odpadu. Cieľom nového systému je, aby spotrebitelia vracali zálohované PET fľaše a plechovky do obchodov. Zo žltých kontajnerov určených na triedený zber plastových – a vo väčšine miest aj kovových – obalov tak „vypadne“ časť odpadu. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) preto navrhuje pre budúci rok upraviť štandardy a ciele zberu, teda parametre, ktoré určujú dostupnosť nádob na triedenie odpadu pre obyvateľov, ako aj to, koľko odpadu sa má prostredníctvom farebných kontajnerov vyzbierať.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106457/zalohovanie-odkloni-cast-odpadu-zo-zltych-nadob-mzp-chce-upravit-ciele-a-standardy-zberu.aspx

Vybrané mimovládne ochranárske organizácie a ich úspechy:

BROZ:

– obnovili približne 1300 hektárov vyschnutých mokradí

– obnovili 8 veľkých dunajských ramien

– vrátili vodu do 33 km dlhého vyschnutého Čiližského potoka na Žitnom ostrove

– sadia remízky (stromoradia), obnovujú mokrade, lúky a pasienky na ornej pôde na Podunajsku

– spolu s lokálnymi chovateľmi a hospodármi obnovili pastvu na 1200 ha vzácnych území Natura 2000 v lokalitách západného a južného Slovenska

– obnovujú mestskú biodiverzitu ochranou dážďovníkov a netopierov po celom Slovensku (za tento projekt boli ocenení EK cenou LIFE Best of the Best)

– obnova prirodzených lužných lesov najmä vo vnútrozemskej delte Dunaja sadením drevín lužných lesov

My sme les:

– podarilo sa im ochrániť tisíce hektárov starých horských lesov, ktoré sú posledným domovom hlucháňa hôrneho, za ich záchranu bojovali nielen na úradoch, ale aj na pôde Európskej komisie

– spolu s WWF Slovensko a OZ Prales sa im podarilo presadiť schválenie rezervácie Pralesy Slovenska, ktorá poskytuje ochranu 76 lokalitám najvzácnejších lesov s pralesovitou štruktúrou, akých máme na Slovensku už menej ako pol percenta

– kampaň Osloboďme národné parky za reformu národných parkov podporilo 56-tisíc ľudí

VLK:

– kupuje alebo dlhodobo prenajíma lesy, zakladá súkromné prírodné rezervácie (Vlčia, Rysia, Roháčia), kde platí bezzásah, financuje ich z aktivity Kúp si svoj strom

– vďaka účasti v správnych konaniach (asi 4-tisíc) dosiahli zákaz ťažby v lokalitách s najvyšším stupňom ochrany na ploche 87-tisíc hektárov

– ochrane vlka sa venujú 30 rokov, za jeho nedostatočnú ochranu bojovali aj na pôde EK, kam podali sťažnosť na Slovensko

– ochrane medveďov sa venujú takmer 20 rokov, cez účasť v konaniach ochránili cca 30 medveďov ročne

– dosiahli ukončenie leteckých postrekov, obmedzené sú aj pozemné postreky pesticídmi

– vybojovali mimovládkam možnosť opäť sa zapájať do správnych konaní žalobou na európsky súdny dvor na nedodržiavanie Aahurského dohovoru

– s pomocou verejnosti a poslancov dosiahli zrušenie dotácií na spaľovanie drevnej biomasy v zariadeniach na výrobu elektriny, kampaň vošla do dejín ako biomasaker.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/x6nbrhm/preco-na-ochranarov-utocia-dezinformatori-a-ako-tomu-pomohol-boris-kollar/)

O čo ide pri reforme národných parkov

* novela zákona o ochrane prírody má previesť štátne lesy v národných parkoch spod rezortu

pôdohospodárstva pod životné prostredie

* netýka sa to súkromných vlastníkov

* ide o 180 000 hektárov lesov, čo je približne polovica rozlohy národných parkov

* zachová sa v nich ťažba dreva na cca dvoch tretinách z plánovaného objemu

* časť dreva má ostať miestnym obyvateľom a lokálnym spracovateľom

* prejde sa na prírode blízke obhospodarovanie lesov

* štátni lesníci môžu naďalej ostať pracovať v národných parkoch

* zavedie sa polkilometrové sanačné pásmo medzi bezzásahovým územím a ostatnými lesmi, aby ich

neohrozil podkôrny hmyz

* prvá časť pozemkov sa prevedie k 1. apríla 2022, ide o už existujúce menšie rezervácie so 4. a 5. stupňom

ochrany

* ostatné lesy v 3. stupni ochrany prejdú k 1. januáru 2023, po dokončení zonácií národných parkov

(Zdroj: https://dennikn.sk/2626076/ochranari-sa-staraju-o-poniklece-a-sysle-odporcovia-reformy-narodnych-parkov-ich-maju-za-zlodejov/)

Správne fungujúce národné parky prinášajú rozvoj regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú stovky pracovníkov a predovšetkým zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie. Príkladom pre Slovensko je v tomto smere aj Poľsko s 23 národnými parkami, pričom každý z nich zabezpečuje správu štátnych pozemkov na území národných parkov. Na pozvanie Małgorzaty Golińskej, štátnej tajomníčky Ministerstva klímy a životného prostredia Poľska, sa vo Varšave konalo bilaterálne stretnutie so štátnym tajomníkom Ministerstva životného prostredia SR Michalom Kičom. Hlavnou témou debaty bola výmena skúseností s riadením národných parkov, ale aj pripravovaných zmenách v oblasti posilnenia ochrany prírody a biodiverzity medzi oboma partnermi. Aj Poľsko pripravuje osobitný zákon o národných parkoch.

(Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/slovensko-sa-v-reforme-narodnych-parkov-inspiruje-aj-prikladom-z-polska)

Novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) z dielne rezortu hospodárstva, ktorá je od 1. decembra v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prichádza v hodine dvanástej. Európska komisia informovala o novom infringemente, ktorému krajina čelí pre meškajúcu transpozíciu smernice o OZE. Podľa zmlúv EÚ môže Komisia proti členskému štátu, ktorý neimplementuje právo EÚ, podniknúť právne kroky a začať konanie o porušení, tzv. infringement. Následne má Komisia možnosť predmetnú vec predložiť Súdnemu dvoru, ktorý v niektorých prípadoch môže ukladať aj finančné sankcie.

(Zdroj: https://www.energie-portal.sk/Dokument/komisii-sa-nepozdava-nasa-energeticka-legislativa-slovensko-celi-infringementu-107656.aspx)

Rada vlády SR pre Európsku zelenú dohodu sa rozšíri o šiestich nových členov. Členov rady by tak malo byť 40. Návrh na doplnenie členov rady predložilo do medzirezortného pripomienkového konania Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR. Členmi rady sú napríklad zástupcovia ministerstiev, zástupca Kancelárie prezidenta SR, Národnej rady (NR) SR, zástupcovia priemyslu, samospráv či zamestnávateľov. Zoznam sa doplní o splnomocnenca vlády SR pre vodohospodárske otázky na hraničných vodách, riaditeľa Štátnej ochrany prírody SR, zástupcu iniciatívy Klíma ťa potrebuje, siete environmentálne výchovných organizácií Špirála, Slovenského ochranárskeho snemu a zástupcu Ústavu krajinnej ekológie Slovenskej akadémie vied, vyplýva z materiálu.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/rada-vlady-sr-pre-europsku-zelenu-doh/596343-clanok.html)

Základom zelenej daňovej reformy by malo byť zvýšenie daní a poplatkov z činností, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie. Cieľom zelenej daňovej reformy je presunúť daňové bremeno k environmentálnym daniam a motivovať na zelenšie správanie sa.  Okrem nastavenia daní a poplatkov je nutné odstrániť podpory a daňové výnimky vyvolávajúce negatívny tlak na životné prostredie a zdravie. Optimálne nastavenie environmentálnych daní a zohľadnenie celkových externých nákladov má podľa MŽP potenciál generovať výnosy, ktoré pomôžu k stabilizácii verejných financií.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/mzp-negativny-vplyv-na-zivotne-pros/596378-clanok.html)

Slovensko by mohlo prijať od Európskej investičnej banky 120 miliónov eur už v januári 2022. Mali by byť určené pre oblasť teplárenstva a podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Vyplýva to z materiálu, ktorý v stredu schválila vláda na svojom zasadnutí. Zároveň odporúča parlamentu, aby zákon schválil v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o peniaze z Modernizačného fondu, ktoré môže Slovensko prijať len na jeden samostatný účet a v termíne do 20. januára 2022. Cieľom návrhu zákona je zabezpečenie správneho fungovania Modernizačného fondu vrátane tokov financií, ktoré z tohto fondu budú prichádzať na Slovensko.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/sr-by-mohla-prijat-od-europskej-invest/596370-clanok.html)

Stavebný rozvoj a investičné projekty, na ktoré poukazujú aktivisti z občianskej iniciatívy Milujem zelené Tatry, sú príkladom nerešpektovania prírodných hodnôt ukrytých v najstaršom národnom parku Slovenska. Uviedol to v stredu na sociálnej sieti minister životného prostredia Ján Budaj.Ide o reakciu na list, ktorý aktivisti zaslali prezidentke Zuzane Čaputovej. Upozornili v ňom na extrémne zlúsituáciu v oblasti aktuálneho stavebného rozvoja vo Vysokých Tatrách a pri správe Tatranského národného parku a biosférickej rezervácie Tatry. Rovnako kritizujú rozhodovanie orgánov štátnej správy na úsekoch starostlivosti o životné prostredie a územného plánovania.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/nasvidiek/stavebny-rozvoj-v-tatrach-je-prikladom-nerespektovania-prirodnych-hodnot-tvrdi-minister-budaj/)

Od roku 2025 sa má zálohovať najmenej 90 percent plastových a kovových jednorazových obalov od nápojov. Tieto ciele stanovuje novela zákona o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje, ktorú schválili poslanci Národnej rady SR. Ministerstvo životného prostredia SR chce, aby sa do konca roka 2022 zálohovalo najmenej 60 percent plastových aj kovových obalov. Do konca roka 2023 to má byť 80 percent, do konca roka 2024 by sa malo vrátiť 85 percent fliaš a plechoviek.

(Zdroj: https://www.trend.sk/spravy/roku-2025-ma-zalohovat-90-percent-napojovych-obalov)

Na Slovensku sa má zakázať držba vybraných druhov veľkých mačkovitých šeliem, medveďov a primátov. Regulovať sa má ich súkromný a komerčný chov. Vyplýva to z novely zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi, ktorú schválili poslanci Národnej rady SR. Zakázaná bude podľa novej legislatívy držba živých exemplárov tigrov, leopardov, levov, gepardov, jaguárov, rysov, púm, medveďov a primátov.

(Zdroj: https://www.trend.sk/spravy/drzba-vybranych-druhov-mackovitych-seliem-primatov-ma-zakazat)

Základom zelenej daňovej reformy by malo byť zvýšenie daní a poplatkov z činností, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie a zdravie. Cieľom zelenej daňovej reformy je presunúť daňové bremeno k environmentálnym daniam a motivovať na zelenšie správanie sa. ,,Zvýšenie ceny znečisťujúcich činností môže viesť k výraznému zníženiu emisií skleníkových plynov a k zmierneniu klimatickej krízy, keďže cena významne ovplyvňuje typ nakupovaných výrobkov či služieb a dopyt po nich“, tvrdí tlačové oddelenie MŽP SR. Dodáva, že zároveň je potrebné okrem nastavenia daní a poplatkov odstrániť podpory a daňové výnimky vyvolávajúce negatívny tlak na životné prostredie a zdravie. Optimálne nastavenie environmentálnych daní a zohľadnenie celkových externých nákladov má podľa MŽP potenciál generovať výnosy, ktoré pomôžu k stabilizácii verejných financií. Súčasťou takejto reformy by malo byť prijímanie opatrení cielených na zmierňovanie možných sociálnych vplyvov, konštatuje envirorezort.

(Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/mzp-negativny-vplyv-na-zivotne-prostredie-by-sa-mohol-viac-zdanit)

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) navrhuje, aby nezamestnaní v rámci aktivačných opatrení odstraňovali v obciach a mestách nelegálne skládky odpadov. Rovnako, aby rezort životného prostredia odpustil samosprávam úhradu za uloženie tohto druhu odpadu na skládke s tým, že by sa odpad z odstránenia čiernych skládok nepočítal do percenta vytriedenia.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/zmos-navrhuje-aby-nelegalne-skladky-o/596601-clanok.html)

Ilustračné foto: pexels.com