Týždenný monitoring médií 8. 11. – 14. 11. 2021

Pre mnohé slovenské médiá sa klimatický samit v Glasgowe skončil vystúpením pani prezidentky Zuzany Čaputovej a jej odletom. Škoda, lebo hoci nie sme veľká krajina, majú jeho výsledky pre nás niekoľko zaujímavých odkazov. 

V prvom rade skládkovanie nie je cesta. Jasne nám to odkázala aj kontrola Európskej Komisie, ktorá na Slovensku navštívila 111 skládok a na KAŽDEJ našla nedostatky. Skládky vyprodukujú do ovzdušia viac ako 90% emisií, lebo z nich uniká metán. A ten má 80 násobne silnejší skleníkový efekt ako oxid uhličitý.

Budeme sa musieť naučiť inak skládkovať, Ministerstvo životného prostredia možno bude musieť prehodnotiť svoj negatívny názor na budovanie nových spaľovní. Ľudia sa pri nakupovaní budú musieť správať racionálnejšie, lebo len triediť to, čo vyhadzujeme, nestačí.

Slovensko sa zaviazalo od roku 2023 nepoužívať na výrobu elektrickej energie uhlie – a to je v príkrom rozpore s tým, ako sa k tomuto problému (ne) postavili naši partneri z V – 4. 

Hoci sme sa kedysi hrdili tým, že „Detroitom Európy“, tak už vieme svoje aj o tom, čím si musel preskákať Detroit. Preto tušíme, že s prechodom na elektromobilitu môžu prísť pre náš automobilový priemysel veľmi ťažké časy. Viac o Glasgowe píšeme TU.

Aj na tomto mieste sa patrí rozlúčiť s našim priateľom a kolegom Eugenom Gindlom. Sľúbil, že bude našim autorom, ale už ten sľub nevedel dodržať. Česť jeho pamiatke.

Viac z denných monitoringov TU:

Cesta k možnému zníženiu cien tepla vedie aj cez jeho ekologickejšie zdroje. Spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu v auguste informovala, že na jeseň 2022 začne dodávať teplo zo spaľovania odpadu v minimálnom garantovanom objeme 23 GWh ročne, čo sú necelé tri percentá ročnej spotreby Bratislavy. Potenciál rastu dodávok je dramatický, aktuálne ho však limituje zmluva s PPC Energy. V súčasnosti putuje teplo zo spáleného odpadu do vzduchu. Košice využívajú teplo zo spaľovania odpadu už vyše desať rokov. Spoločnosť Kosit aktuálne plánuje spustiť už tretí kotol, ktorý dokáže nahradiť dva aktuálne fungujúce počas ich plánovanej rekonštrukcie. Košice predbehli Bratislavu v zhodnocovaní tepla zo spaľovania odpadu a môžu si zaknihovať ďalšie prvenstvo.

(Zdroj: https://www.trend.sk/trend-archiv/ak-domacnosti-zlepsia-triedeni-teplo-bude-lacnejsie)

Obyvatelia Dubnice nad Váhom odovzdali v septembri a októbri počas jesenného zberu objemného odpadu 75,44 tony nepotrebných kusov nábytku, matracov, kobercov či sanity. 

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/dubnica-nad-vahom-obyvatelia-odovzdali/588733-clanok.html)

Slovenský vodohospodársky podnik už vybral firmu, ktorá vyrúbe ikonickú topoľovú alej pri rieke. Zmluvu zatiaľ nepodpísali. Čakajú na súhlas ministerstva životného prostredia. Topoľovú alej pri rieke odstránia celú. Ide o vyše osemdesiat stromov, ktoré desiatky rokov rastú medzi Vodnou ulicou a hydrocentrálou. Podľa znalca predstavujú bezpečnostné riziko. Rozhodnutie o výrube nikto nenapadol. Povolenie majú na výrub 144 stromov Vodohospodári musia zabezpečiť náhradnú výsadbu. Odborníci navrhli sadenice topoľa čierneho o priemere 12-14 cm. Kým dorastú do výšky, aby tvorili vetrolam, prejde minimálne desať rokov. 

(Zdroj: https://mynitra.sme.sk/c/22778673/vybrali-firmu-ktora-vyrube-ikonicku-alej-pri-rieke-z-80-topolov-nezostane-ani-jeden.html)

Nebezpečné sudy s polychlórovanými bifenylmi (PCB) začali odstraňovať hasiči zo Záchrannej brigády v Humennom v areáli podniku Chemko Strážske. Identifikované boli tri lokality, práce sa dotknú dvoch z nich. V špeciálnych oblekoch začali s vyťažením nebezpečných látok, ktoré sa voľne nachádzajú v priestoroch takzvaného objektu „Ošipáreň“. Sudy a kontaminovanú pôdu naložia do špeciálnych kontajnerov. Vláda na septembrovom rokovaní uložila ministrom vnútra Mikulcovi a životného prostredia Jánovi Budajovi riešiť vyhlásenú mimoriadnu situáciu v lokalite Chemko, a.s. Strážske. Na odstránenie nebezpečných sudov vláda vyčlenila v minulosti 500-tisíc eur. Kontajnery, do ktorých ukladajú toxický odpad, sú vyrobené z vysokokvalitnej ocele, každý z nich má nosnosť 15-tisíc kilogramov. Okrem toho, že sú vodotesné, majú množstvo ďalších bezpečnostných prvkov na uskladnenie a transport PCB látok.

(Zdroj: https://www.aktuality.sk/clanok/0t3t5nx/nebezpecne-sudy-s-pcb-latkami-v-areali-chemko-strazske-odstranuju-po-desiatkach-rokov/)

Recyklátori, združení v celosvetovej organizácii The Bureau of International Recycling, upozorňujú na možný negatívny vplyv pripravovanej smernice o preprave odpadu v Európe na celosvetový voľný obchod so surovinami pochádzajúcimi z recyklácie. Problematickú legislatívu pre niekoľkými dňami kritizovalo aj európske recyklačné združenie EuRIC v liste adresovanom Komisii. Návrh smernice totiž nerozlišuje medzi tzv. problematickými prúdmi odpadu a druhotnými surovinami z recyklácie. “Materiál pochádzajúci z recyklácie je v súčasnosti podľa práva EÚ označovaný ako nie nebezpečný odpad a teda sa ho týka akákoľvek regulácia stanovujúca plošný zákaz vývozu odpadu,” uvádza sa v liste.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106396/europska-komisia-chysta-zakaz-vyvozu-odpadu-tyka-sa-aj-recyklovanych-surovin.aspx)

Priemerný obyvateľ Slovenska vlani vyhodil do odpadových nádob 446 kg smetí, v Česku to bolo o 90 kg odpadu viac. Celková produkcia odpadov u našich západných susedov v minulom roku dosiahla 38,5 mil. ton. V porovnaní s predošlým rokom 2019 (37,4 mil. ton) ide o približne trojpercentný nárast. V prípade komunálneho odpadu, teda odpadu, ktorý tvoria domácnosti, však došlo k poklesu. Objem komunálneho odpadu v Česku medziročne poklesol o 2,5 % na 5,7 mil. ton. V prepočte na jedného obyvateľa ČR pripadalo 536 kg smetí.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106395/komunalneho-odpadu-vlani-v-cesku-ubudlo-na-slovensku-to-bolo-naopak.aspx)

Modernizačný fond cez dve schémy štátnej pomoci na Slovensku rozdelí okolo 1,5 miliardy eur, očakáva rezort životného prostredia. Po tom, čo Európska investičná banka odobrila viacročné schémy na rozdeľovanie dotácií z tohto fondu pre Česko, Poľsko a Maďarsko, zelenú dostali aj dve schémy štátnej pomoci na Slovensku. Modernizačný fond je novým nástrojom EÚ na podporu dekarbonizácie v 10 štátoch strednej a východnej Európy. Financujú ho výnosy z dražieb emisných kvót. V aktuálnej fáze európskeho systému obchodovania s emisnými povolenkami EU ETS (2021 – 2030) by do fondu mali natiecť výnosy z aukcii viac než 643 miliónov kvót. Podľa odhadu Európskej komisie by to pri cene povoleniek na úrovni 40 eur za tonu znamenalo, že Modernizačný fond do roku 2030 prerozdelí okolo 25 miliárd eur. Výrazné zdraženie emisných povoleniek v tomto roku ale predznamenáva, že Modernizačný fond bude mať k dispozícii podstatne viac peňazí. V prípade Slovenska budú zdroje tohto fondu zároveň vyššie aj vďaka dávnejšiemu rozhodnutiu štátu navýšiť jeho alokáciu.

(Zdroj: https://www.energie-portal.sk/Dokument/modernizacny-fond-sa-pomaly-rozbieha-unia-slovensku-schvalila-dve-schemy-107576.aspx)

MŽP SR už pred niekoľkými mesiacmi avizovalo, že viac finančných prostriedkov v rámci OP KŽP by malo smerovať na nakladanie s komunálnym odpadom, a to predovšetkým na aktivity zamerané na podporu triedeného zberu komunálnych odpadov a zhodnocovania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, čím chce rezort podporiť mestá a obce, ktoré mali v tomto roku povinnosť zaviesť triedený zber BRKO. Denník Odpady-portal.sk už koncom júla informoval o tom, že Slovensko má problém s čerpaním eurofondov na nebezpečný odpad, pričom od roku 2016 v eurofondových výzvach uspeli len dve firmy a podarilo sa vyčerpať len šesť percent z celkového balíka. Od otvorenia výzvy pred piatimi rokmi sa tak z celkovej alokácie 40 miliónov eur podarilo minúť len sumu 2,5 milióna eur.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106397/do-recyklacie-nebezpecneho-odpadu-poputuje-vyrazne-menej-eurofondov.aspx)

Napriek rôznym aktivitám a legislatíve zameranej na triedenie a zhodnocovanie odpadu máme na území Slovenska 111 legálnych a tisícky nelegálnych skládok. Navyše, objem zmesového odpadu, ktorý na nich končí, sa z roka na rok zvyšuje. Podľa údajov EURACTIV.sk skončilo v roku 2017 na skládkach 1,244 milióna ton odpadu, o rok neskôr až 1,247 mil. ton a v roku 2019 už 2,3 mil. ton. Je to viac ako 52 % z celkového objemu komunálneho odpadu. Ten by sa dal pritom využiť ako cenný zdroj energie. V mnohých krajinách sa využíva na výrobu elektriny, tepla, či ohrev vody. Napríklad Nemecko a Francúzsko majú viac ako 120 moderných spaľovní odpadu – ZEVO. Na Slovensku sú len dve – v Bratislave a v Košiciach.

(Zdroj: https://ekonomika.pravda.sk/ekologia/clanok/606422-odpad-ako-zdroj-energie/?utm_source=pravda&utm_medium=rss&utm_campaign=rss)

Prvé prevádzkové skúšky špeciálnej linky na spracovanie zmesového komunálneho odpadu, ktorú budujú pri obci Hincovce, okres Spišská Nová Ves, prebehli úspešne.  Technológia fyzikálneho triedenia odpadu bez použitia tepelného spracovania je maximálne šetrná k životnému prostrediu. V procese spracovania komunálneho odpadu dochádza k jeho separácii v oddelených technologických uzloch na energeticky využiteľné produkty. Vysokotlakovým lisovaním biozložky vzniká produkt určený na energetické zhodnocovanie v bioplynových staniciach, respektíve kompostárňach. Ďalším produktom je tuhé druhotné palivo využiteľné v priemyselnej výrobe. Zvyšné suroviny sú určené na recykláciu. Primátorka mesta Krompachy Iveta Rušinová konštatovala, že takýto spôsob nakladania s odpadmi je jednoznačne lepší ako ukladanie na skládku alebo spaľovanie. “Pri jednotlivých porovnávaniach vychádza spracovanie jednej tony komunálneho odpadu pri použití triediacej linky minimálne o 15 eur lacnejšie, ako pri ukladaní odpadu na skládku. Náklady by mohli byť ešte nižšie, ak by sa cena elektrickej energie nezvyšovala,” zdôraznila primátorka.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/prevadzkove-skusky-linky-na-spracova/588968-clanok.html)

Zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu environmentálnej záťaže by mal zabezpečiť efektívny mechanizmus. Jeho vytvorenie prináša novela zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Poslanci Národnej rady (NR) SR novelu schválili v utorkovom hlasovaní. Nová legislatíva má reagovať na problém plynúci z praxe, ktorým je zabezpečenie refundácie prostriedkov vynaložených z verejných zdrojov na sanovanie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/slovensko/zavedie-sa-mechanizmus-na-refundaciu-n/589175-clanok.html)

Štátna ochrana prírody dnes spravuje národné parky iba formálne, nad štátnymi lesnými pozemkami má skutočnú moc rezort pôdohospodárstva a rozhodnutia o činnostiach na území parku vydáva rezort vnútra prostredníctvom okresných úradov. Spomedzi štátov V4 aj ostatných okolitých štátov je Slovensko jediné, kde pozemky v národných parkoch nespravujú ochranári. Reforma sa týka 180-tisíc hektárov, čo je približne polovica rozlohy národných parkov. V jednotlivých parkoch sa podiel štátneho vlastníctva líši, napríklad v Národnom parku Muránska planina má väčšinu pozemkov štát, v NP Malá Fatra nevlastní štát ani 20 percent.

Na reformu sú viazané peniaze z európskeho Plánu obnovy a odolnosti. Ak by sa reforma neurobila, regióny by prišli o milióny eur na budovania infraštruktúry na území národných parkov a na podporu ich rozvoja. Rezort životného prostredia mohol napríklad financovať prechodné obdobie a postupnú premenu tržieb z dreva na tržby za iné činnosti a prírode blízke hospodárenie v tých častiach národných parkov, kde sa má trvalo les obhospodarovať. Ministerstvo životného prostredia verí, že národné parky budú viac zarábať na cestovnom ruchu. Ako príklad sa uvádza región Národného parku Šumava, ktorý má tržby z cestovného ruchu vo výške 45 miliónov eur ročne, pričom vyše 80 percent návštevníkov v dotazníku povedalo, že ho navštívili kvôli sledovaniu prírodných procesov. Reforma by mohla priniesť viac zaujímavých pracovných pozícií v regióne, hlavne pre mladých ľudí v menej rozvinutých regiónoch. Tiež mohla priniesť pestrejšiu ponuku pracovných miest. Štátna ochrana prírody chcela zamestnať všetkých dotknutých lesníkov a ponúknuť im v prvom rade prácu lesníkov, ale s dôrazom na iné priority ako doteraz. Cieľom by nemala byť maximalizácia zisku z vyťaženého dreva, ale les plniaci rôzne funkcie podľa zonácie národných parkov. Lesníci by mali podstatne viac času tráviť v lese. Môžu sa uplatniť napríklad aj ako strážcovia prírody, alebo pri vykonávaní monitoringu územia, či sprevádzaní návštevníkov lesa. Napríklad v Mestských lesoch v Bratislave začali lesníci po výraznom útlme ťažby budovať protierózne opatrenia na lesných cestách, starajú sa o turistickú infraštruktúru, odstraňujú nebezpečné stromy sponad turistických a cyklistických trás a venujú sa aj výchove. Podstatne viac času si vyžaduje aj šetrnejší spôsob ťažby. V lokalitách s väčším sklonom sa napríklad neťaží v zlom počasí, aby sa nezničila pôda.

(Zdroj: https://dennikn.sk/2603784/koalicia-bez-kollara-nefunguje-reformu-narodnych-parkov-radsej-odlozili-na-dalsiu-schodzu/)

Mesto Svidník získalo 166.320,19 eura z Ministerstva životného prostredia SR na vybudovanie zelenej strechy na Materskej škole na ulici Ľudovíta Štúra. Na projekte sa radnica podieľa päťpercentným spolufinancovaním.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/svidnik-ziskal-takmer-170000-eur-na-v/589268-clanok.html)

Projekt sanácie bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni je opäť bližšie k realizácii. Rozhodnutia o dočasnom obmedzení vlastníckeho práva nadobudli právoplatnosť vo všetkých siedmich prípadoch. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v súčasnosti rokuje s dodávateľom prác o ďalšom postupe. Z rokovaní vyplynie aj termín spustenia projektu. Envirorezort podal v súvislosti s projektom celkovo sedem návrhov na začatie vyvlastňovacieho konania. Podmienkou stavebného povolenia pre projekt, ktoré vydal stavebný úrad v Ružinove, totiž bolo, že stavať sa môže len na tých pozemkoch, ktoré štát má alebo úspešne vyvlastnil.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/projekt-sanacie-skladky-vo-vrakuni-je/589401-clanok.html)

Výberové konanie na funkciu riaditeľa Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) vyhral Ján Dráb. Pozíciu šéfa predtým zastával Martin Haluš. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR o tom informuje na webovej stránke. Na post šéfa IEP sa prihlásilo šesť uchádzačov, z toho jeden nespĺňal požiadavky výberového konania. Dráb v druhej časti výberového konania predstavil svoju koncepciu rozvoja inštitútu. Na IEP chce podľa koncepcie vybudovať silný technický tím pre zmenu klímy a presadzovať princíp hodnoty za peniaze ako internú ,,konzultačnú spoločnosť“ v rezorte. IEP je nezávislý analytický útvar pri ministerstve životného prostredia. Poskytuje analýzy a prognózy v oblasti životného prostredia pre slovenskú vládu a verejnosť.

(Zdroj: https://www.enviroportal.sk/clanok/mzp-vyberove-konanie-na-riaditela-iep-vyhral-j-drab)

Nasledujúce konferencie OSN o klimatickej zmene sa uskutočnia v Egypte a v Spojených arabských emirátoch (SAE). Vo štvrtok o tom informovala agentúra AFP. 

Konferenciu OSN (COP27) bude v roku 2022 hostiť Egypt. Tamojšie ministerstvo životného prostredia spresnilo, že podujatie sa uskutoční v známom letovisku Šarm aš-Šajch na pobreží Červeného mora. Záujem usporiadať COP27 deklaroval ešte v septembri egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí, pripomenula agentúra Reuters. Prvý návrh dohody z COP26 hovorí o pomoci chudobným, nemusí stačiť. “Egypt bude pracovať na tom, aby sa konferencia stala zlomovým momentom v medzinárodnom úsilí o koordináciu klimatického úsilia v prospech Afriky, ale aj celého sveta,” vyhlásil vtedy Sísí.

Usporiadateľskou krajinou konferencie (COP28) v roku 2023 budú Spojené arabské emiráty. Oznámil to vo tamojší viceprezident a súčasne premiér šejk Muhammad bin Rášid Ál Maktúm.

(Zdroj: https://svet.sme.sk/c/22782262/dalsie-klimaticke-konferencie-osn-budu-v-egypte-a-v-emiratoch.html)

Spoločnosť Bayer predstavila výsledky prieskumu verejnej mienky „Bayer Barometer“ o trvalej udržateľnosti sprihliadnutím na environmentálny, sociálny a ekonomický kontext. Štúdiu, ktorú zadala spoločnosť Bayer, vypracoval výskumný ústav Kantar.

„JA“ a trvalo udržateľný rozvoj

Prevažná väčšina Čechov (80%) a Slovákov (82%) tento výraz už počula a vo všeobecnosti o trvalú udržateľnosť prejavuje záujem (57% Čechov, 64% Slovákov). Záujem o túto problematiku ich motivuje k tomu, aby sa jej princípmi aktívnejšie riadili aj v každodennom živote:

starostlivosť o životné prostredie (56% Čechov, 61% Slovákov)

budúcnosť našich detí (50% a 47%)

ekonomický dopad (29% a 31%)

Ženy častejšie propagujú trvalo udržateľný rozvoj: veria, že jeho princípy sú vo svete veľmi potrebné a vidia v ňom aj mnohé osobné výhody. Mladí si to uvedomujú, sú to však práve starší, ktorí tak konajú

Ako vlastné aktivity sa často uvádzajú:

separovanie odpadu (v Česku 71%, na Slovensku 75%)

predĺženie spotrebnej doby potravín – napr. zmrazením (58% a 61%)

úspora elektrickej energie (57% a 69%)

nákup sezónnych produktov (zhodne 53%)

Najčastejšie sa na týchto aktivitách podieľajú osoby staršie ako 56 rokov. „Tieto výsledky možno do určitej miery vysvetliť skutočnosťou, že mladí ľudia (18 – 35 rokov) žijú v domácnostiach s rodičmi dlhšie a je menej pravdepodobné, že budú o takýchto opatreniach rozhodovať“, hovorí doktorka Izabella Anuszewska, sociologička z Kantarského inštitútu.

(Zdroj: https://www.webnoviny.sk/na-cele-revolucie-za-trvalu-udrzatelnost-su-zeny-mladi-ludia-ocenuju-ti-starsi-realizuju/)

Tak ako ľudia prestali spochybňovať príspevok ľudstva ku klimatickej kríze a čiastočne tomu prispôsobili svoje správanie, mení sa aj ich pohľad na odpadové hospodárstvo. Povedal to štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) Juraj Smatana počas konferencie o cirkulárnej ekonomike, ktorú zorganizovala Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK). Dodal však, že je to oblasť, v ktorej štát musí nastaviť pravidlá. Smatana poznamenal, že zmenu správania spotrebiteľov v súvislosti s klimatickou krízou vidieť najlepšie na reklame. Firmy totiž najlepšie dokážu odhadnúť nálady svojich zákazníkov, preto ich čoraz častejšie lákajú cez šetrenie životného prostredia. “Obdobný trend nás čaká aj v oblasti odpadového a obehového hospodárstva,” povedal Smatana s tým, že v rámci predchádzania vytváraniu odpadov sa už niektorí ľudia vyhýbajú zbytočnej spotrebe.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/ekonomika/mzp-pohlad-ludi-na-odpadove-hospod/589816-clanok.html)

Dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti recyklácie a odklonu odpadu zo skládok do roku 2035 bude mať za následok významný príspevok členských štátov k Parížskej klimatickej dohode. Vyplýva to zo štúdie popredných výskumných organizácií, ktorú si dala vypracovať Európska federácia pre odpadové hospodárstvo (FEAD) a viaceré európske organizácie zaoberajúce sa spracovaním odpadu. Celá štúdia má byť zverejnená v decembri. Štúdia poukazuje na príčinnú súvislosť medzi zvýšenou recykláciou a znížením emisií oxidu uhličitého pre skúmané toky odpadu. Závery ukazujú, že dosiahnutie cieľa EÚ v oblasti recyklácie komunálneho odpadu na úrovni 65 % a limitu skládkovania na úrovni 10 % bude mať za následok ročné zníženie asi o 150 miliónov ton ekvivalentu CO2 v porovnaní s rokom 2018. Do tohto množstva sú započítané eliminované emisie z energetických a výrobných sektorov, ktoré nevyužívajú fosílne palivá a primárne materiály. FEAD zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v posúvaní odpadu nahor v rámci hierarchie odpadového hospodárstva a ďalej rozvíjať politiky obehového hospodárstva.

(Zdroj: https://www.odpady-portal.sk/Dokument/106404/fead-odklonom-odpadu-zo-skladok-dosiahneme-obrovske-rocne-uspory-emisii.aspx)

Mesto Spišská Belá bude v týchto dňoch čipovať nádoby na komunálny odpad v domácnostiach aj u podnikateľov. Paula Grivalská z tamojšieho mestského úradu informovala, že cieľom je zabezpečiť zber dát z vývozu odpadu v reálnom čase, ako aj ich analýzu. „Doplnia sa tak chýbajúce údaje priamo od zdroja. Evidencia a správa odpadov patrí v súčasnosti k inováciám moderných miest,“ uviedla. Čipy budú vlastníctvom mesta a všetkým ich postupne inštalujú na čierne plastové nádoby bezodplatne.

(Zdroj: https://www.teraz.sk/regiony/mesto-spisska-bela-bude-cipovat-na/589735-clanok.html)

Ilustračné foto: pexels.com