Za každú vrátenú fľašu nám príroda poďakuje

Podľa prepočtov World Bank až dve tretiny odpadu, ktorý vyprodukujeme v domácnostiach, stále končí na skládkach či v spaľovniach. Štatistický úrad Slovenskej republiky informuje, že len za rok 2020 sa na Slovensku vyprodukovalo až 2,43 milióna ton komunálneho odpadu, pričom na jedného obyvateľa je to v prepočte neuveriteľných 446 kilogramov.

Značnú časť z tohto množstva tvorí plastový odpad, ktorý zároveň spôsobuje problémy pre životné prostredie, napríklad voľne pohodená odpad (littering) a zvýšený podiel CO2. Len na Slovensku sa za jediný rok predá takmer miliarda PET fliaš a plechoviek. Pri nevhodnom spracovaní či nešetrnom zneškodňovaní sa práve kvôli plastom dostáva do ovzdušia enormné množstvo CO2. „Súčasná miera recyklácie plastových obalov je nízka. Keď sa nám ju podarí výrazne zvýšiť, môžeme emisie skleníkových plynov na celom svete znížiť,“ vysvetľuje Roman Postl, Managing Director spoločnosti TOMRA Collection Slovakia. Maximalizáciou miery zberu a recyklácie PET materiálu je možné minimalizovať emisie CO2. Pri 90 % miere zberu v rámci zálohového systému v tzv. čistej slučke recyklácie (Clean Loop Recycling) je možné ušetriť až 3,8 tony CO2 na 1 tonu PET materiálu použité v rámci slučky výroby fľaše (bottle production loop)1. Recyklácia v čistej slučke je efektívny zber nápojových obalov na opätovné použitie a recykláciu na materiál, z ktorého sa opakovane stávajú nové fľaše – inak známe pod pojmom rPET. Zálohový systém tvorí dôležitú súčasť v celom procese – dokáže efektívne zachytávať zákazníkmi používaný PET materiál – čistý a kvalitný, ktorý potom prostredníctvom správcu zálohového systému získa recyklátor a následne výrobca na opätovnú výrobu nápojových obalov. Recyklované materiály môžu nahradiť pôvodné materiály vo výrobe, čím sa znížia emisie skleníkových plynov spojené s vytváraním nových produktov. Recyklácia navyše minimalizuje odpad putujúci na skládky a do spaľovní, čím sa zabráni ďalším emisiám skleníkových plynov.

Zálohový systém vytvára jedinečnú príležitosť na efektívne zníženie emisií CO2 z nápojových  obalov v celosvetovom meradle. Napríklad pri predpoklade, že je ročne na celom svete vyrobených 583 miliárd 1l PET fliaš, ktoré sú recyklované v rámci recyklácie v čistej slučke, by bolo možné vyhnúť sa až 80 miliónom ton CO2 na celom svete.

Podľa plánu, ktorý vypracovalo Ministerstvo životného prostredia SR, by sa malo už počas prvého roka zálohovania podariť vyzbierať 60 percent všetkých predaných jednorazových obalov určených na zber. „Do konca roku 2023 sa podľa predikcií dostaneme na úroveň 80 % návratnosti obalov a do konca roku 2025 by sme mali pri zálohovaní dosiahnuť až 90 % všetkých nápojových obalov, ktoré boli uvedené na trh,“ spresňuje Roman Postl. Podľa odborníkov zálohovanie zaručí efektívny a prehľadný systém nakladania s odpadmi, ktoré doteraz zbytočne končili na skládke či v spaľovni. Je to prvý a zároveň veľmi dôležitý krok na ceste k udržateľnosti.

 V rámci čistej slučky recyklácie je tiež dôležité myslieť na únik materiálu, ktorý je taktiež plošným problémom. Ide najmä o únik materiálu, ktorý skončí na skládke alebo v spaľovni. Každá PET fľaša, ktorá skončí v spaľovni, sa nielenže stratí z nápojovej slučky (package loop), ale vytvára ďalšie emisie CO2, ktoré vzniknú pri spaľovaní materiálu. Efektívna recyklácia, správne fungujúci zálohový systém a obehové hospodárstvo naopak zabezpečuje, že sa materiál opätovne využíva a neznehodnocuje. “Naším cieľom musí byť recyklácia plastového odpadu spôsobom, ktorý ho udrží v obehu čo najdlhšie. V prvom rade je dôležité umožniť zber čo najväčšieho množstva takéhoto materiálu a následne zabezpečiť jeho recykláciu.  Čím jasnejšia, praktickejšia a ambicióznejšia bude zelená legislatíva, tým rýchlejšie sa nám podarí dosiahnuť udržateľnosť na celom svete,” uzatvára Roman Postl.

Ilustračné foto: pexels.com