Zistiť početnosť veľkých šeliem a ich migračné koridory na území Národného parku (NP) Poloniny majú za cieľ monitorovacie zariadenia, ktoré správa NP v uplynulých dňoch získala od neziskovej organizácie Aevis. Ako za ňu TASR informovala Zuzana Burdová, systematické zhromažďovanie a vyhodnocovanie dát má byť súčasťou medzinárodného projektu

Stakčín – Zistiť početnosť veľkých šeliem a ich migračné koridory na území Národného parku (NP) Poloniny majú za cieľ monitorovacie zariadenia, ktoré správa NP v uplynulých dňoch získala od neziskovej organizácie Aevis. Ako za ňu TASR informovala Zuzana Burdová, systematické zhromažďovanie a vyhodnocovanie dát má byť súčasťou medzinárodného projektu.

„Medzinárodný monitoring veľkých šeliem robí Frankfurtská zoologická spoločnosť už v Bielorusku a Rumunsku, začína sa na Ukrajine a v Poľsku. Chceli sme sa pridať aj my, keďže ani my, ani správa parku nedisponujeme údajmi o početnosti týchto veľkých šeliem v Poloninách,“ ozrejmila s tým, že monitoring prostredníctvom fotopascí, zameraný na vlka dravého, medveďa hnedého, rysa ostrovida a mačku divú, má trvať dva roky. Počas tohto obdobia sa podľa Burdovej preukáže nielen početnosť šeliem, ale aj ich migračné koridory či preferencie pobytu v závislosti na ročných obdobiach. „Keď je zvýšený pohyb turistov v prihraničnom národnom parku v Poľsku, zver sa môže stiahnuť do dolín na slovenskej časti. I toto budeme vedieť sledovať,“ vysvetlila Burdová.

Niekoľko desiatok fotopascí chcú ochranári v najbližšom období rozmiestniť do vytipovaných štvorcov v rámci európskej mapovacej štvorcovej siete. Nemajú chýbať lokality v blízkosti obcí či turistických chodníkov. Ako však Burdová podotkla, rozmiestňovanie fotopascí v regióne by nemalo v turistoch vzbudzovať strach pred veľkými šelmami. „Práve naopak, až na základe záznamov z nich budeme vedieť verejnosť relevantne informovať o početnosti a pohybe šeliem a neraz sa môže stať, že zhliadnutý medveď, ktorý tu občas vyvolá paniku, sa do blízkosti ľudí dostáva len veľmi výnimočne.(TA SR)